Budúcnosť politiky súdržnosti, právo ľudí zostať žiť vo svojich regiónoch a posilnenie regiónov pri východnej hranici Európskej únie boli hlavnými témami rokovania ministrov krajín Vyšehradskej skupiny (V4) vo Vysokých Tatrách. Slovensko počas svojho predsedníctva vo V4 otvorilo diskusiu o tom, ako má politika súdržnosti reagovať na nové výzvy a zároveň zostať nástrojom na znižovanie rozdielov medzi regiónmi.
„Ak chceme konkurencieschopnú Európu, potrebujeme konkurencieschopné regióny. A ak chceme, aby ľudia zostávali vo svojich regiónoch, musíme im na to vytvoriť podmienky – pracovné miesta, dostupné bývanie, kvalitné služby, dobrú dopravu a perspektívu pre ich rodiny. Práve preto sme chceli diskusiu o budúcnosti politiky súdržnosti začať od regiónov, ich reálnych problémov, ale aj ich potenciálu,“ uviedol Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
Stretnutie sa uskutočnilo počas slovenského predsedníctva vo V4 a v čase, keď Európska únia diskutuje o podobe politiky súdržnosti po roku 2027. Slovensko zdôraznilo potrebu zachovať jej základné poslanie – znižovať rozdiely medzi regiónmi a zabezpečiť, aby prínosy jednotného trhu pocítili ľudia vo všetkých častiach Európy. Politika súdržnosti sa zároveň musí vedieť prispôsobiť novým výzvam v oblasti bezpečnosti, energetiky, klimatickej odolnosti či konkurencieschopnosti.
„Ak sila Európy spočíva v sieti rozdielnych, no vzájomne sa dopĺňajúcich kapacít, potom by ako sieť mala fungovať aj naša investičná architektúra. Je chybou predpokladať, že keďže niektoré výzvy si vyžadujú riešenia na európskej úrovni, väčšia centralizácia je automaticky odpoveďou na všetky z nich. Politika súdržnosti a jej decentralizované investície musia byť kľúčovou súčasťou našej európskej stratégie konkurencieschopnosti,“ zdôraznila Kata Tüttő, predsedníčka Európskeho výboru regiónov.
Silný regionálny rozmer a schopnosť reagovať na konkrétne potreby jednotlivých území považujú za kľúčové aj krajiny V4.
„Politika súdržnosti je jednou z veľmi dôležitých európskych politík práve preto, že dokáže reagovať na rozdielne potreby konkrétnych území. V novom období po roku 2027 si preto musí zachovať silnú úlohu, ako aj zodpovedajúce financovanie. Naším spoločným cieľom vo V4 je hľadať také riešenia, ktoré zohľadnia špecifické podmienky našich regiónov, posilnia ich konkurencieschopnosť a zabezpečia, aby európska pomoc smerovala bez zbytočnej administratívnej záťaže tam, kde je najviac potrebná,“ povedala Zuzana Mrázová, ministerka pre miestny rozvoj Českej republiky.
„Maďarská vláda je presvedčená, že na zabezpečenie kvalitnej a efektívnej implementácie a zmysluplného znižovania územných rozdielov je v politike súdržnosti EÚ na nadchádzajúce obdobie potrebný flexibilný regulačný rámec, ktorý zohľadňuje miestne potreby,“ dodala Viktória Lőrinczová, ministerka pre rozvoj vidieka a sídel Maďarska.
Jednou z hlavných tém rokovania bola európska iniciatíva Right to Stay, teda Právo zostať. Jej cieľom je vytvárať podmienky na to, aby ľudia mohli zostať, žiť a pracovať vo svojich regiónoch, ak sa tak rozhodnú.
„Nemôžeme ľuďom hovoriť, že majú zostať. Musíme vytvoriť podmienky, aby zostať mohli. To znamená kvalitné pracovné miesta, dostupné bývanie, dobrú dopravu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a služby. A tieto podmienky musíme vedieť vytvárať v mestách aj v malých obciach,“ doplnil minister Migaľ.
Osobitná pozornosť patrila regiónom pri východnej hranici EÚ, ktoré dlhodobo čelia slabšej dopravnej dostupnosti, nižšej investičnej aktivite a menšiemu počtu pracovných príležitostí. Ich strategický význam však v súčasnej geopolitickej situácii rastie. Slovensko preto presadzuje lepšie dopravné, energetické a ďalšie infraštruktúrne prepojenia vrátane infraštruktúry s dvojakým využitím, ako aj silnejšie napojenie týchto regiónov na jednotný trh a v budúcnosti aj smerom na Ukrajinu.
„Východné pohraničné regióny potrebujú cielenú a predvídateľnú podporu v rámci politiky súdržnosti. Ich úloha pri zabezpečovaní bezpečnosti a odolnosti celej Únie by sa mala zohľadniť v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR). Otázky regionálneho rozvoja a bezpečnostné požiadavky je potrebné riešiť súbežne. To zahŕňa posilňovanie kritickej infraštruktúry a kapacít reakcie na krízové situácie, ako aj zlepšovanie mobility – civilnej aj tej, ktorá súvisí s bezpečnosťou. Posilňovanie východných pohraničných regiónov by sa nemalo vnímať ako samostatná bezpečnostná politika realizovaná popri politike súdržnosti. Naopak, politika súdržnosti je jedným z kľúčových nástrojov, ktoré EÚ umožňujú posilňovať tieto regióny a zároveň zvyšovať odolnosť a bezpečnosť Únie ako celku,“ zdôraznila ministerka pre rozvojové fondy a regionálnu politiku Poľskej republiky Katarzyna Pełczyńska-Nałęcz.
V diskusii o budúcej politike súdržnosti sa ministri zhodli na potrebe zachovať jej kontinuitu a zároveň dostatočnú flexibilitu pri reagovaní na nové situácie. Medzi slovenské priority patria odolnosť voči klimatickým zmenám a voda, lepšia prepojenosť regiónov, konkurencieschopnosť či zdravotná a sociálna infraštruktúra. Slovensko zároveň podporuje dostatok času na kvalitné čerpanie prostriedkov a presadzuje pravidlo N+3 namiesto N+1.
Slovensko v rokovaniach presadzovalo aj dostatočnú finančnú alokáciu pre politiku súdržnosti vrátane možnosti zvýšenia svojej alokácie s ohľadom na špecifické potreby regiónov pri východnej hranici. Budúca politika súdržnosti musí byť zároveň schopná rýchlo reagovať na krízové situácie, ako sú povodne či požiare, prostredníctvom jednoduchých a prakticky využiteľných mechanizmov.
Ministri V4 sa zhodli aj na tom, že regióny a samosprávy musia byť do prípravy budúcich investícií zapojené od začiatku, keďže najlepšie poznajú svoje potreby, problémy aj potenciál.
„Chceme, aby politika súdržnosti nebola iba o tom, koľko peňazí do regiónu príde, ale predovšetkým o tom, čo sa vďaka nim v regióne reálne zmení. Zároveň chceme zlepšiť prístup k európskym zdrojom aj pre menšie samosprávy, ktoré často narážajú na nedostatok administratívnych kapacít pri príprave a realizácii projektov,“ uzavrel minister Migaľ.
