Udržateľný rozvoj
Od roku 2015 definuje Organizácia Spojených národov (OSN) 17 udržateľných cieľov rozvoja (SDG) v rámci programu Agenda 2030. Tieto ciele sú univerzálne a určené pre všetkých – štáty, občiansku spoločnosť, hospodárstvo, vedu a každého jednotlivca.
Rozličné udalosti a krízy, vrátane pandémie COVID-19, vojnovej agresie Ruska proti Ukrajine a hlbokých environmentálnych problémov, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity a znečisťovanie životného prostredia, spomaľujú globálnu komunitu v dosahovaní týchto cieľov. Taktiež k trvalo udržateľnému rozvoju komplikujú cestus túpajúce dlhy mnohých štátov.
|
V máji 2023 OSN prezentovala výročnú správu o pokroku v plnení SDG. Zistenia poukazujú na potrebu zvýšiť úsilie v dosahovaní cieľov Agendy 2030. Je nevyhnutné, aby svetová komunita spojila sily a odhodlane pristúpila k dosiahnutiu stanovených cieľov. Kľúčovým heslom je „nesmieť nikoho nechať za sebou“. |
 |
Nové pochopenie prosperity a rozvoja
Agenda 2030 poskytuje inovatívny pohľad na prosperitu, ktorá nie je obmedzená len na príjem na obyvateľa. Ide o preorientáciu národných ekonomík smerom k trvalo udržateľnému rozvoju. Tento rozvoj je neoddeliteľne spojený s politikou v oblasti klímy, bojom proti chudobe a zabezpečením trvalej udržateľnosti.
|
Agenda 2030 a Parížska dohoda o klíme (2015) sú základnými kameňmi globálneho smerovania k trvalo udržateľným spôsobom života a hospodárenia. Prioritou je podporovať najzraniteľnejšie skupiny a postarať sa o to, aby bol nikto opomenutý. („leave no one behind“).
|
 |
Úspech v plnení cieľov Agendy 2030 je závislý na kooperácii na globálnej úrovni. Preto sú štáty vyzývané k zverejňovaniu informácií o svojich pokrokoch, či už na domácej pôde, alebo cez dobrovoľné národné správy na Vysokom politickom fóre OSN pre trvalo udržateľný rozvoj.
Naplňovanie cieľov udržateľného rozvoja na Slovensku
Zodpovednosť za Agendu 2030 je na Slovensku rozdelená medzi Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
|
V júli 2023 predstavilo Slovensko svoju druhú dobrovoľnú správu o pokroku v implementácii Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj na pôde Organizácie Spojených národov. Táto správa vyhodnocuje napredovanie v plnení vybraných cieľov udržateľného rozvoja (cieľ 6, 7, 9, 11 a 17), a zároveň identifikuje nástroje pre systémové zmeny potrebné pre efektívnejšiu implementáciu Agendy 2030.
|
 |
Agendu 2030 Slovensko vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť si dlhodobé priority pre svoj rozvoj. Agendu 2030 bola po konzultácii s odbornou verejnosťou premietnutá do užšieho súboru šiestich prioritných oblastí, ktoré zohľadňujú špecifiká Slovenska a ktoré sú základom strategickej a koncepčnej práce. Sú nimi:
- Vzdelanie pre dôstojný život,
- Smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,
- Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,
- Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,
- Právny štát, demokracia a bezpečnosť,
- Dobré
Päť kľúčových princípov Agendy 2030
|
Agenda 2030 stanovuje päť základných princípov: Človek, Planéta, Prosperita, Mier a Partnerstvo. Tieto princípy tvoria základ politík mnohých inštitúcií, vrátane Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.
|
 |
Cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj na celosvetovej úrovni spolu s medzinárodnými partnermi.
Človek → Zameriava sa na elimináciu chudoby a zabezpečenie dôstojného života pre všetkých.
Planéta → Ochraňuje našu planétu a podporuje trvalo udržateľné využívanie zdrojov.
Prosperita → Podporuje harmóniu medzi ekonomickým, sociálnym a technologickým pokrokom a prírodou.
Mier → Podporuje mierové spoločnosti bez násilia a strachu.
Partnerstvo → Vyzýva k posilneniu medzinárodného partnerstva pre dosiahnutie cieľov Agendy 2030.
