Členské štáty Európskej únie (EÚ) dosiahli po náročných rokovaniach dohodu. Slovensko obstálo veľmi dobre, podarilo sa nám presadiť hlavné body, za ktoré sme spoločne bojovali či už v rozpočte EÚ alebo v novom balíku peňazí na obnovu a rozvoj. Napriek ťažkému priebehu je úspechom, že sa štáty EÚ dohodli na jedinečnom balíku protikrízovej pomoci v rekordne krátkom čase.
„Napriek dodatočným škrtom priamo počas samitu v Bruseli sa nám podarilo ochrániť takmer 13 miliárd eur, ktoré Slovensko získa v programovom období 2021 – 2027. Na nasledovných 7 rokov to znamená pomoc 2 354 eur na obyvateľa, čo je 3. najvyššia suma v EÚ (po Estónsku a Lotyšsku). Pre porovnanie s našimi susedmi, v Česku predstavuje táto intenzita pomoci na obyvateľa 1 971 eur, v Poľsku 1 932 a Maďarsku 2 290 eur. Podstatným úspechom je aj to, že sa Slovensku na 100 percent podarilo presadiť našu vyjednávaciu pozíciu, ktorá spočívala v čo najväčšej flexibilite, zvýšení miery spolufinancovania zo strany EÚ a zachovaní pravidla N+3,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová.
Okrem toho Slovensko získa viac ako 700 miliónov eur na pokrízovú obnovu cez iniciatívu ReactEU, čo predstavuje dodatočný balík peňazí pre obdobie 2014 – 2020. Dôležité je, že tieto zdroje nie je potrebné spolufinancovať z národných zdrojov.
„Skutočná zodpovednosť pre Slovensko sa začína až teraz. Peniaze musíme rozumne a efektívne využiť tak, aby z nich mali úžitok naše deti a posunuli sme Slovensko výrazne dopredu,“ zdôraznila Remišová.
„Pre Slovensko je dôležitou správou, že v oblasti kohéznej politiky EÚ, z ktorej sa financuje napríklad budovanie infraštruktúry, sa objem peňazí neznižuje. Slovensko má totiž aj pre zlé hospodárenie s eurofondami v minulosti stále veľký modernizačný a investičný dlh v infraštruktúre, či už sa to týka ciest, kanalizácie alebo nemocníc,“ dodala.
Ďalším úspechom je podľa vicepremiérky to, že maximálna miera spolufinancovania projektov financovaných z budúcich fondov EÚ, ktoré budú realizované v menej rozvinutých regiónoch Slovenska, bude len na úrovni 15 percent. „Pôvodný návrh na rokovaniach v Bruseli predpokladal dvojnásobnú úroveň spolufinancovania, čo by v budúcnosti vytváralo dodatočnú záťaž a zvýšený tlak na štátny rozpočet Slovenskej republiky, ale aj samotných prijímateľov,“ upozornila.
Peniaze zo štedrého európskeho balíka treba podľa ministerky Remišovej investovať najmä do troch oblastí – vysporiadať sa s dlhmi minulosti, reagovať na krízu súčasnosti a vybudovať moderné Slovensko pre 21. storočie.
„Musíme sa vysporiadať s dlhmi z minulosti. Na Slovensku máme obrovskú záťaž, ktorú si tlačíme pred sebou už celé desaťročia – environmentálne záťaže, ktoré ničia život a zdravie ľuďom, ako napríklad znečistenie na Žitnom ostrove alebo v Strážskom, prístup ľudí k pitnej vode, infraštruktúra. Tento dlh potrebujeme splatiť, aby sme odovzdali deťom zelenšiu a zdravšiu krajinu.“
Druhou oblasťou, kam musí Slovensko investovať, je zmierňovanie následkov pandémie COVID-19. „Dnes čelíme najväčšej kríze od druhej svetovej vojny. Potrebujeme zabojovať o každé jedno pracovné miesto, zrekonštruovať nemocnice, zlepšiť sociálnu starostlivosť, začať veľké reformy v školstve, zdravotníctve, v samospráve,“ zdôraznila ministerka Remišová.
„Ak chceme pomôcť Slovensku, musíme investovať peniaze tiež do inovácií, digitalizácie, lepších služieb štátu a odvetví budúcnosti, ktoré nám pomôžu presadiť sa vo svete. Takisto chceme pomôcť slovenským výskumníkom pri získavaní peňazí z európskeho programu Horizont, pretože každé jedno euro, takto získané navyše k našim eurofondom, je veľkou pomocou. Na Slovensku máme mnoho šikovných ľudí, ktorí vyvíjajú výrobky a riešenia na svetovej úrovni, tieto oblasti musíme podporiť, pretože v súčasnosti sme viazaní len na jedno dominantné odvetvie – automobilový priemysel, pričom naše pracovné miesta ohrozuje automatizácia. Vzhľadom na demografické zmeny je potrebné podporovať zamestnávanie a sociálne služby, vzdelávanie a sociálne inovácie, ako aj dlhodobú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Spravím všetko pre to, aby sme pomoc z EÚ čerpali jednoducho, transparentne a s minimom byrokracie. Aby sa zo Slovenska stala jedna z najúspešnejších prosperujúcich krajín,“ dodala Remišová.
