Hľadáme riešenia, ako pomôcť Slovensku s utečeneckou krízou. Vicepremiérka Veronika Remišová dnes navštívila Veľkokapacitné krízové centrum pre ľudí z Ukrajiny v Michalovciach. Počas výjazdu na východe Slovenska sa stretla s dobrovoľníkmi a so zástupcami mimovládnych organizácií, ktoré pomáhajú utečencom. Rokovali spolu o možnostiach, ako im štát môže pomôcť pri riešení dopadov humanitárnej krízy.
„Ukrajina už mesiac čelí ruskej agresii, ktorá má čoraz drastickejšie dopady na civilné obyvateľstvo. Bombardovanie pôrodníc, nemocníc, obytných domov, blokovanie humanitárnych koridorov a ostreľovanie civilistov sa nedá nazvať inak ako barbarstvom. Za uplynulý mesiac z Ukrajiny pred vojnou utiekli už tri milióny ľudí, ktorí aj u nás na Slovensku hľadajú bezpečie a zázemie. Slovensko ukázalo, že má veľké srdce a do pomoci utečencom sa okamžite zapojili tisícky dobrovoľníkov. Už od začiatku vypuknutia vojny rokujeme s Európskou komisiou o možnostiach, ako nám EÚ môže pomôcť zvládnuť túto krízu a ako čo najlepšie pomôcť utečencom,“ vyhlásila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová v krízovom centre.
Ministerka Remišová v Michalovciach rokovala s organizáciami, ktoré pôsobia na ukrajinskej hranici aj v utečeneckých centrách: Ekumenická pastoračná služba a Evanjelická diakonia, Mareena, Slovenský Červený kríž, Gréckokatolícka eparchia Košice, Slovenská katolícka charita, IPčko, Adra, Vysoká škola sv. Alžbety, Zvierací ombudsman a Slovenský skauting.
„Tieto organizácie, dobrovoľníci aj samosprávy odvádzajú úžasnú prácu. Je úlohou štátu im v tom čo najviac pomôcť. Preto som tu, aby som priamo od nich počula, aké majú problémy, kde ich štát môže podporiť, aby sme aj v ich mene mohli rokovať s Európskou komisiou o účinnej pomoci pre Slovensko,“ povedala Remišová.
Aj vďaka iniciatíve Slovenska, ku ktorej sa pridali ďalšie krajiny Európskej únie, vypracovala Komisia návrh nového legislatívneho balíčka s názvom CARE, ktorý včera schválil Európsky parlament. CARE umožní, aby sa v rámci takmer každého operačného programu mohli vyčleniť prostriedky z eurofondov práve na riešenie utečeneckej krízy. „Slovensko by vďaka tomu mohlo financovať výdavky napríklad v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, zamestnanosti či v sociálnej oblasti, ktoré majú súvis s humanitárnou krízou vyvolanou vojnou na Ukrajine,“ vysvetlila Remišová. Objem nezazmluvnených eurofondov je v súčasnosti viac ako 818 miliónov eur, najviac ich má ministerstvo školstva. „Z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) by sme chceli nezazmluvnené eurofondy využiť na podporu dobrovoľníkov a organizácií, ktoré pomáhajú utečencom, aby si mohli preplatiť náklady s tým spojené,“ vyhlásila Remišová.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) oslovilo jednotlivé rezorty, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie samosprávnych krajov SK 8 aj Splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, aby pripravili zoznam svojich požiadaviek a aktivít a tiež odhad potrebných finančných prostriedkov.
Vicepremiérka však upozornila, že eurofondy majú slúžiť v prvom rade na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, na investície na Slovensku a pri riešení utečeneckej krízy môžu byť len doplnkovým nástrojom. „Slovensko a ďalšie štáty v prvej línii utečeneckej krízy potrebujú oveľa väčší objem pomoci z Európskej únie, pretože zostávajúce eurofondy nemôžu pokryť všetky ich výdavky a najmä nie sú na riešenie tejto krízy určené,“ zdôraznila Remišová.
„Čelíme najväčšej utečeneckej kríze v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Z Ukrajiny ušlo za mesiac toľko utečencov ako zo Sýrie za štyri roky. Nikto si netrúfa odhadnúť, ako dlho táto situácia potrvá. Tento týždeň sme mali online rokovanie s ministrami krajín, ktorých sa kríza dotkla najviac – okrem štátov V4 sú to aj Lotyšsko, Estónsko, Litva, Rumunsko a Bulharsko. Zhodli sme sa, že je potrebné vytvoriť tlak na Európsku komisiu, aby našla zdroje financovania dopadov migračnej krízy aj nad rámec balíčka CARE.“ EÚ by podľa Remišovej mala poskytnúť finančnú podporu, podobne ako to urobila pri utečeneckej kríze pred siedmimi rokmi. Podpora EÚ pre Grécko dosiahla 3,4 miliardy eur pri počte 1,2 milióna utečencov, a pre Turecko 6,5 miliardy, pri celkovom počte 4 milióny utečencov.
Ministerka Remišová sa tento týždeň online spojila tiež s ukrajinským ministrom pre územný rozvoj Oleksiyom Chernishovom. „Pomoc Ukrajine musí byť efektívna a adresná. Minister Chernishov ma informoval, že ľuďom na Ukrajine chýbajú najmä potraviny. V spolupráci s ukrajinským veľvyslanectvom v Bratislave už pripravujeme konkrétnu potravinovú pomoc pre našich susedov,“ doplnila vicepremiérka. K najdôležitejším potravinám, ktoré teraz ľudia na Ukrajine potrebujú, patria múka, cestoviny, mäsové a rybacie konzervy, olej, ryža, cukor, soľ a detské výživy v taštičkách.
MIRRI SR v súvislosti z krízou na Ukrajine zorganizovalo tiež internú zbierku pre takmer stovku detí z ukrajinskej obce Perechrestya, ktoré boli do priestorov bývalej školy v prírode presťahované z viacerých detských domovov z vojnou zničených oblastí Luhanska a Donecka. Zamestnanci ministerstva už priniesli desiatky kilogramov ryže, krupice, mlieka, keksov, čajov, džemov a ďalších trvanlivých potravín, ale aj drogériu, oblečenie, spodnú bielizeň, hračky a školské potreby a taktiež prispeli aj finančne na účet Spišskej katolíckej charity (SpKCH), ktorá pôsobí priamo na ukrajinskom území.
