Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR reaguje na medializované informácie (Denník N, „Komisia chce upratať v digitálnych pravidlách“) o zámere Európskej komisie (EK) zjednodušiť a zosúladiť digitálnu legislatívu Európskej únie. Ministerstvo tento krok plne podporuje a zdôrazňuje, že Slovenská republika je v tomto procese aktívnym partnerom, ktorý presadzuje koherentný a konkurencieschopný regulačný rámec.
Ministerstvo vníma snahu Európskej komisie o revíziu a sprehľadnenie pravidiel, akými sú Akt o umelej inteligencii (AIA), Akt o digitálnych službách (DSA) či Akt o digitálnych trhoch (DMA), ako kľúčovú.
„Súhlasíme s Európskou komisiou, že je potrebné hľadať cesty k jednoduchšej a prehľadnejšej digitálnej regulácii. Súčasná miera komplexnosti predstavuje výzvu nielen pre podniky, ale aj pre orgány dohľadu v členských štátoch. Zjednotenie a zjednodušenie je nevyhnutné pre podporu inovácií a zaručenie právnej istoty,“ uviedol Radoslav Štefánek, štátny tajomník MIRRI SR a splnomocnenec vlády SR pre umelú inteligenciu.
Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že tieto kroky nie sú prijímané jednostranne Európskou komisiou, ale sú predmetom intenzívnych konzultácií a koordinácie s členskými štátmi EÚ. Kľúčovou platformou pre túto diskusiu je Európska rada pre umelú inteligenciu (European AI Board), ktorého je Slovenská republika aktívnym členom.
Na poslednom zasadnutí tohto výboru, ktoré sa konalo 24. októbra v Bruseli, Slovenská republika prezentovala svoje oficiálne stanovisko k pripravovanému digitálnemu omnibusu: „Ocenili sme zámer Komisie navrhnúť zjednodušenie ešte v tomto roku. Zároveň sme však Komisiu dôrazne vyzvali, aby pri tomto procese uplatnila holistický prístup,“ vysvetľuje Štefánek. Slovensko presadzuje názor, že hoci máme tendenciu oddeľovať správu digitálneho priestoru na dáta, modely, systémy či platformy, používatelia a najmä poskytovatelia služieb a produktov potrebujú súdržný (koherentný) regulačný prístup.
„Našim cieľom je vyhnúť sa nadmernej inštitucionálnej zložitosti a zdĺhavým, viacúrovňovým procedúram. Je to kľúčové pre zachovanie našej globálnej konkurencieschopnosti, keďže iné svetové regióny sa snažia administratívnu záťaž minimalizovať,“ doplnil Štefánek. V tejto súvislosti Slovensko tiež vyzvalo Európsku komisiu o bližšie informácie, ako jej úvahy o zmenách v regulácii ovplyvňujú prebiehajúce obchodné a iné rokovania, najmä so Spojenými štátmi.
Počas zasadnutia rady takmer všetky členské štáty identifikovali veľmi podobné prekážky. Medzi najvážnejšie patrí:
• Kritický nedostatok zdrojov: Ide najmä o nedostatok finančných prostriedkov a ľudských zdrojov, predovšetkým expertov na AI, pre nové dohľadové orgány.
• Krátke lehoty: Časový plán implementácie AIA bol mnohými označený za príliš ambiciózny.
• Meškajúce štandardy: Stále chýbajú kľúčové harmonizované európske štandardy, ktoré sú nevyhnutné pre posudzovanie zhody systémov AI.
Vzhľadom na tieto výzvy viaceré členské štáty vyzvali Európsku komisiu na odloženie účinnosti niektorých ustanovení AIA.
Riaditeľka Európskeho úradu pre umelú inteligenciu (AI Office), Lucilla Sioli, v reakcii na tieto požiadavky apelovala na členské štáty, aby pokračovali v prácach na implementácii AIA. Dôrazne tiež varovala pred tzv. „gold-platingom“ (pridávaním povinností nad rámec AIA v národných zákonoch), aby sa predišlo fragmentácii jednotného trhu.
Slovenská republika v súčasnosti finalizuje národný zákon o umelej inteligencii, ktorý je v procese vyhodnocovania a zapracovávania pripomienok z medzirezortného pripomienkového konania. Podľa návrhu bude Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI SR) slúžiť ako centrálny orgán dohľadu pre umelú inteligenciu.
„Pevne veríme, že prijatie návrhu, označovaného ako ‚digitálny omnibus‘, významne pomôže členským štátom lepšie čeliť výzvam digitálnej transformácie a zabezpečí efektívnejšiu vnútroštátnu implementáciu digitálnych pravidiel EÚ,“ uzatvára Štefánek.
