Podľa vicepremiérky a ministerky pre oblasť informatizácie je potrebné zabezpečiť, aby boli systémy umelej inteligencie pri ich uvádzaní na trh EÚ bezpečné
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová sa v piatok 3. decembra v Bruseli zúčastnila rokovania rady ministrov EÚ zodpovedných za digitalizáciu. Témami rokovaní bola legislatíva EÚ v oblastiach regulácie umelej inteligencie, kybernetická bezpečnosť EÚ a európska digitálna identita. Hlavnou témou zasadnutia bola diskusia ministrov k digitálnym právam a zásadám.
„Súhlasíme s tým, že súčasná digitálna transformácia si vyžaduje zamerať sa prioritne na ľudí a ich práva v online prostredí. Rovnako pozitívne vnímame ambíciu EÚ byť lídrom v stanovovaní digitálnych štandardov, ktoré priamo súvisia s právami a princípmi, ktoré budeme presadzovať,“ uviedla vo svojom vystúpení podpredsedníčka vlády a ministerka Veronika Remišová. Ako ďalej dodala, „digitálna doba otvára zložité otázky, akými sú ochrana pred sledovaním a profilovaním, rešpektovanie duševnej integrity a autonómie a ochrana pred neprimeranými zásahmi do súkromia, teda prístup založený na digitálnom humanizme.“ Ide o dôležitý aspekt Poysdorfskej deklarácie podpísanej Rakúskom, Českom a Slovenskom v rámci Slavkovského formátu, ktorý poukazuje na dôležitosť prístupu založenom na tzv. digitálnom humanizme.
Európska komisia navrhuje do základného súboru práv a princípov obsiahnutých v pripravovanej deklarácií zahrnúť napríklad prístupné a na človeka zamerané digitálne verejné služby, ochranu a posilnenie postavenia detí a mladých ľudí v online priestore alebo európsku digitálnu identitu. Slovensko zároveň považuje za kľúčové, aby deklarácia zohľadňovala aj súvislosti týkajúce sa národnej bezpečnosti a verejného zdravia. Digitálne práva by mali zároveň odrážať už existujúce práva občanov EÚ v digitálnom priestore. Je preto potrebné sa hlbšie zamyslieť nad podstatou takýchto práv aj vo svetle existujúcej európskej judikatúry.
Zástupcovia členských štátov zároveň prerokovali správu o všeobecnom smerovaní k Smernici o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii. V reakcii na tento bod Veronika Remišová uviedla: „Vítame iniciatívu slovinského predsedníctva objasniť viaceré otázky a vypracovať kompromisný návrh, ktorý sa najviac blíži požiadavkám štátov a odráža ich individuálne potreby. Ďalší legislatívny proces bude musieť vyjasniť ustanovenia, ktoré sa venujú rozsahu pôsobnosti smernice a obsahujú doložku o vylúčení, ako aj ustanovenia týkajúcich sa jurisdikcie a teritoriality.“
Posledný bod, ku ktorému vystúpila Veronika Remišová, sa týkal správy o pokroku k nariadeniu, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá pre umelú inteligenciu, v ktorom ministerka uviedla, že je potrebné „zabezpečiť, aby boli systémy umelej inteligencie pri ich uvádzaní na trh EÚ bezpečné a v súlade s platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa základných práv a hodnôt EÚ.“ Týmto legislatívnym návrhom na úrovni EÚ sa navrhuje zákaz využívania manipulatívnych či podprahových techník mimo vedomia jednotlivých užívateľov ako aj zákaz pre prevádzkovateľov systémov umelej inteligencie na využívanie slabých miest určitých zraniteľných skupín ako sú deti alebo osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa navrhuje zavedenie povinností týkajúcich sa transparentnosti na inteligentné systémy, ktoré komunikujú s ľuďmi alebo sa používajú na zisťovanie emócií.
