v pondelok 16. júna 2025, bola Európskou komisiou zverejnená súhrnná informácia o aktuálnom stave Digitálnej dekády 2025 pre Európsku úniu a hodnotenie Slovenskej republiky podľa správy Európskej komisie. Dokument sumarizuje hlavné zistenia, odporúčania a stav plnenia cieľov v oblasti digitalizácie.
Správa o stave Digitálnej dekády za rok 2025 hodnotí pokrok digitálnej transformácie EÚ smerom k dosiahnutiu cieľov Programu politiky digitálnej dekády do roku 2030. Správa za rok 2025 identifikuje zlepšenia a výzvy pri dosahovaní digitálnych cieľov v krajinách EÚ. Napriek pokroku v oblastiach, ako je základné pokrytie 5G a zavádzanie okrajových uzlov, je EÚ stále ďaleko od dosiahnutia svojich cieľov v oblasti zavádzania základných technológií, ako je umelá inteligencia, polovodiče, samostatné 5G alebo digitálne zručnosti a ochrana zraniteľných skupín, ako sú deti.
V súčasnosti EÚ prestala vytvárať celkový rebríček krajín hodnotiaci všetky ukazovatele, ale zamerala sa na identifikáciu lídrov a ukazovatele sú rozdelené do štyroch hlavných kategórií podľa rámca EÚ:
- Digitálne zručnosti
- Digitálna infraštruktúra
- Digitalizácia podnikov
- Digitalizácia verejných služieb
Za oblasť „Digitálne zručnosti“ sú jednoznačnými lídrami Fínsko, Holandsko a Dánsko. Tieto štáty majú najvyšší podiel populácie s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami a rovnako vysoký podiel špecialistov v oblasti informačných technológií. Naopak, Bulharsko, Rumunsko a Grécko majú najnižšie podiely, často pod priemerom EÚ. Slovensko sa v oblasti digitálnych zručností pohybuje mierne pod priemerom EÚ. Hoci sa v posledných rokoch realizujú viaceré programy na podporu digitálneho vzdelávania a rozvoja zručností, stále pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Významnou výzvou je zvýšenie záujmu mladých ľudí o technické a IT odbory, ako aj podpora väčšej účasti žien v sektore informačných technológií. Problémom zostáva aj nedostatočná úroveň pokročilých digitálnych zručností, ktoré sú potrebné pre rozvoj inovácií a konkurencieschopnosti. Pre ďalší pokrok je dôležité systematicky rozvíjať digitálne kompetencie naprieč všetkými vekovými kategóriami, podporovať celoživotné vzdelávanie a zvyšovať povedomie o význame digitálnych zručností pre uplatnenie na trhu práce.
V „Digitálnej infraštruktúre“ sú zase lídrami Malta, Dánsko a Holandsko. Naopak, najhoršie výsledky úplného pokrytia vysokorýchlostným internetom a penetráciu 5G siete majú Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Slovensko zaznamenalo mierny pokrok v rozširovaní vysokorýchlostného internetu a moderných sietí, pričom postupne zlepšuje dostupnosť kvalitného pripojenia pre domácnosti a podniky. Napriek tomu zostávajú výrazné regionálne rozdiely, najmä v menej rozvinutých oblastiach, kde je dostupnosť moderných sietí stále obmedzená. Výzvou je aj zjednodušenie a zrýchlenie administratívnych procesov pri výstavbe digitálnej infraštruktúry, ktoré často brzdia tempo rozvoja. Ďalší rozvoj si vyžaduje efektívnu spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, odstránenie legislatívnych prekážok a zameranie sa na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých obyvateľov Slovenska.
V kľúčovej oblasti pre konkurencieschopnosť krajín, tzv. „Digitalizácie podnikov“ sú lídrami opäť krajiny Dánsko, Fínsko a Švédsko. V podiele firiem využívajúcich cloud, AI, e-faktúry, e-commerce a ďalšie digitálne riešenia zaostáva opäť Bulharsko, Rumunsko a Poľsko. Tieto krajiny majú nízku mieru digitalizácie malých a stredných podnikov, Slovensko sa však tiež nachádza pod priemerom EÚ. Digitalizácia podnikov napreduje pomalšie, najmä medzi malými a strednými podnikmi, ktoré len postupne zavádzajú moderné technológie do svojich procesov. Pretrvávajú prekážky v podobe nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, obáv z investícií do nových riešení a často aj nedostatočnej informovanosti o možnostiach digitalizácie. Pozitívom je rastúci záujem o digitálne inovácie a postupné zvyšovanie povedomia o výhodách digitalizácie, pričom viaceré firmy už začali implementovať cloudové služby, automatizáciu či elektronickú komunikáciu so zákazníkmi a partnermi.
Poslednou sledovanou oblasťou je „Digitalizácia verejných služieb“, kde sú lídrami Estónsko, Fínsko a Holandsko. Estónsko je dlhodobo vzorom v digitálnych verejných službách (e-Government). Fínsko a Dánsko majú veľmi pokročilé eHealth a online služby.
Bulharsko, Rumunsko a Grécko majú slabú dostupnosť a využívanie digitálnych verejných služieb. Slovensko dosiahlo určitý pokrok v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre občanov aj podniky, pričom postupne rozširuje ponuku elektronických služieb a zlepšuje ich dostupnosť. Napriek tomu pretrvávajú výzvy v oblasti používateľskej prívetivosti, jednotnosti a prehľadnosti systémov, ako aj v miere ich skutočného využívania. Mnohí občania a podniky stále uprednostňujú tradičný spôsob vybavovania agendy, čo poukazuje na potrebu ďalšieho zvyšovania kvality služieb, ich propagácie a podpory digitálnej gramotnosti.
Dôležitou súčasťou správy Európskej komisie sú zásadné odporúčania pre jednotlivé členské štáty. Tie pre Slovenskú republiku sa týkajú zlepšenia pokrytia VHCN/FTTP a odstránenia administratívnych bariér, rozšírenia podpory pre SME napríklad podporou Európskych centier digitálnych inovácií ( EDIH), či pokračovaním projektu Digitrans. Odporúčajú zvýšenie adopcie AI, cloudu a dátovej analytiky, zvýšenie úrovne základných digitálnych zručností a podpory učiteľov. Zároveň je potrebné posilniť kybernetickú bezpečnosť a exekutívne právomoci MIRRI, zvýšiť transparentnosť a dostupnosť digitálnych verejných služieb, podporiť rast startupov a scale-upov a zaviesť koherentný prístup k zeleným a digitálnym politikám.
„Správa o stave Digitálnej dekády 2025 za Slovensko je pre nás cenným ukazovateľom, ktorý nám nastavuje zrkadlo v oblasti digitálnej transformácie. Hoci evidujeme mierny pokrok, čo je povzbudzujúce, správa jasne pomenúva aj výzvy, ktorým čelíme, a oblasti, kde zaostávame za priemerom Európskej únie. Veľmi pozitívne vnímam skutočnosť, že až 83 % našich národných cieľov je plne zosúladených s cieľmi EÚ do roku 2030, čo potvrdzuje správnosť nášho smerovania. Na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie berieme odporúčania Európskej komisie s plnou vážnosťou a intenzívne pracujeme na ich implementácii. Som presvedčený, že vďaka sústredeniu sa na kľúčové priority, akými sú zlepšovanie vysokorýchlostného internetu, podpora digitalizácie podnikov, zvyšovanie digitálnych zručností našich občanov, podpora zavádzania AI a posilňovanie kybernetickej bezpečnosti, Slovensko v digitálnej transformácii úspešne posunieme výrazne vpred,“ uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ v reakcii na zverejnenú Správu Európskej komisie o stave Digitálnej dekády 2025.
