Pre úspešnú realizáciu digitálnej a zelenej transformácie je potrebné intenzívnejšie prepájanie príslušných expertných tímov, budovanie ľudských a technických kapacít, ako aj konzistentný dialóg s akademickou a podnikateľskou sférou. Myslí si štátny tajomník Ján Hargaš, ktorý sa v Luxemburgu zúčastnil rokovaní ministrov EÚ. Témou stretnutí bola nielen digitálna a zelená transformácia, ale aj regulačný rámec pre umelú inteligenciu, európska digitálna identita a spravodlivý prístup k údajom a ich používaniu.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Ján Hargaš sa v piatok 3. júna v Luxemburgu zúčastnil na rokovaní rady ministrov EÚ zodpovedných za digitalizáciu.
Vzhľadom na naliehavosť riešenia vplyvov zmeny klímy a zhoršujúci sa stav životného prostredia považuje EÚ digitálnu a zelenú transformáciu za svoju najvyššiu prioritu. Ministri prediskutovali spoločný postup pre urýchlenie tejto dvojitej transformácie. „Podporujeme tvorbu spoločnej metodiky na úrovni EÚ s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného trhu. Keďže Spoločné výskumné centrum Európskej komisie má značné skúsenosti a odborné kapacity v oblasti tvorby komplexných metodík, bolo by vhodné, aby jeho kapacity boli venované aj účelu vytvorenia metodík, na základe ktorých bude možné vyhodnotiť vplyv digitálnej transformácie v kľúčových sektoroch ekonomiky.“ uviedol Ján Hargaš.
V ďalšej diskusii ministri hovorili o konkrétnych cieľoch na úrovni EÚ do roku 2030 a o spoločnom postupe ako aj financovaní pre úspešné dosiahnutie dvojitej transformácie. Podľa Jána Hargaša je potrebné klásť väčší dôraz na podporu spolupráce v oblasti zberu a vyhodnocovania údajov, alokáciu dostatočných výdavkov na výskum, vývoj a inovácie, ako aj na vytvorenie akčných plánov na uľahčenie zavádzania digitálnych technológií v energeticky náročnejších odvetviach. Prioritou EÚ by mala byť aplikácia mechanizmov tzv. ekomodulácie v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov elektrických a elektronických zariadení. Potrebujeme zohľadňovať vlastnosti ako trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovná použiteľnosť a recyklovateľnosť, ako aj prítomnosť nebezpečných látok vo výrobkoch.
„Veľkú podporu v boji proti zmene klímy vidíme v možnostiach financovania, ktoré poskytuje Nástroj pre obnovu a odolnosť , vďaka ktorému je na Slovensku možný rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a udržateľnej dopravy, hĺbková obnova budov, dekarbonizácia priemyslu a adaptácia na zmenu klímy s využitím digitálnych technológií. V rámci nákladovo efektívnej podpory dekarbonizácie priemyslu je potrebné sa zameriavať na zavádzanie najlepších aktuálne dostupných technológií v priemyselnej výrobe a priemyselných procesoch, čím je možné zabezpečiť efektívne pákovanie zdrojov. Práve tu vidíme priestor aj na užšiu spoluprácu štátu a akademickej obce“, zdôraznil Ján Hargaš.
Zástupcovia členských štátov počas zasadnutia prerokovali a schválili tri správy o pokroku k aktuálne rokovaným legislatívnym návrhom (Akt o umelej inteligencii, Akt o údajoch a revízia Nariadenia o európskom rámci pre digitálnu identitu), na základe ktorých bude v ďalších rokovaniach od júla 2022 pokračovať nastupujúce české predsedníctvo v Rade EÚ.
V rámci bodu „Rôzne“ francúzske predsedníctvo zhrnulo stav vývoja ďalších digitálnych iniciatív. Predstavitelia Rakúska, Slovenska a Českej republiky (tzv. Slavkovský formát) svojich kolegov z ostatných krajín informovali o výsledkoch seminára k téme digitálneho humanizmu a umelej inteligencie, ktorý sa konal 3. marca 2022 v Bruseli na Stálom zastúpení Slovenska pri EÚ.
Na záver zasadnutia česká delegácia informovala o pracovnom programe svojho nadchádzajúceho predsedníctva v Rade EÚ, ktoré bude v digitálnej oblasti orientované na pokračovanie v rokovaniach o aktuálne otvorených legislatívnych návrhoch, pričom dôležitými témami bude predovšetkým téma umelej inteligencie, dátovej ekonomiky, kybernetickej bezpečnosti a európskej digitálnej identity.
