V Luxemburgu sa 2. júna 2023 uskutočnilo zasadnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (časť telekomunikácie), ktorej predsedal minister pre verejnú správu Švédska Erik Slottner. Európsku komisiu (EK) na zasadnutí zastupoval komisár pre vnútorný trh Thierry Breton a slovenskú delegáciu viedla zástupkyňa stálej predstaviteľky SR pri EÚ Mária Malová.
Hlavnými témami rokovania ministrov zodpovedných za digitálnu agendu boli správy o pokroku k nariadeniu o gigabitovej infraštruktúre (Akt o gigabitovej infraštruktúre), nariadeniu o interoperabilnej Európe (Akt o interoperabilnej Európe) a nariadeniu o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami (Akt o kybernetickej odolnosti).
Švédske predsedníctvo v rámci predstavenia správ o pokroku k návrhom troch uvedených aktov informovalo o dosiahnutom pokroku v rokovaniach v Rade, kde boli na expertnej úrovni prerokované znenia spomínaných návrhov. Ministri členských štátov EÚ vzali uvedené správy o pokroku na vedomie.
Následná politická diskusia ministrov sa venovala budúcnosti sektora elektronických komunikácií s otázkami o stimulácii investícií do infraštruktúry pre konektivitu a o výzvach ďalšieho vývoja sektora elektronických komunikácií. Členské štáty v rámci diskusie poukázali v prvom rade na potrebu naplnenia cieľov Digitálnej dekády do roku 2030. Väčšina štátov sa vyjadrila, že prípadné zavádzanie dodatočných príspevkov pri využívaní infraštruktúry môže mať negatívne dopady na ekonomiku, ako aj na ceny pre koncových používateľov, a môže tiež ohroziť princíp neutrality siete.
Zástupkyňa stálej predstaviteľky pre EÚ M. Malová v tejto súvislosti uviedla: „Plné pokrytie gigabitovou infraštruktúrou nebude dosiahnuté len investíciami zo súkromného sektora. Zásahy z verejných zdrojov sú nevyhnutné všade tam, kde investície do infraštruktúry neprinášajú v konkurenčnom prostredí súkromným investorom návratnosť. Pokiaľ ide o príspevky na investície do gigabitovej infraštruktúry zo strany ďalších subjektov na trhu, je to potrebné dôkladne zvážiť skôr, ako sa podniknú akékoľvek kroky v tomto smere.“ Zdôraznila tiež, že v tejto oblasti je ešte veľa otvorených otázok a členské štáty musia zobrať do úvahy aj globálne riadenie internetu a jeho princípy.
V rámci ďalších častí rokovania švédske predsedníctvo informovalo o súčasnom stave digitálnych legislatívnych návrhov a EK následne informovala o medzinárodných iniciatívach EÚ v digitálnej oblasti, ako aj o bezpečnosti 5G sietí a inej infraštruktúry pre konektivitu. Členské štáty tiež diskutovali aj o podobe lepšej spolupráce a vytvorenia koordinačného mechanizmu v rámci EÚ vo vzťahu k agende Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), a rovnako aj o poľskom návrhu na zlepšenie a aktualizáciu Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).
Okrem uvedených tém ministri prerokovali aj aktuálne aktivity jednotlivých členských štátov EÚ v oblasti umelej inteligencie, predovšetkým v kontexte prudkého rozvoja generatívnej umelej inteligencie (napr. ChatGPT). Slovensko v tejto časti informovalo o činnosti Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, ktorej činnosť zabezpečuje MIRRI SR, tiež aj o príprave návrhu národného inštitucionálneho modelu pre správu umelej inteligencie a digitálnej agendy, ako aj o svojich aktivitách v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rade Európy.
Na záver zasadnutia odprezentovalo svoj program na druhý polrok 2023 nadchádzajúce španielske predsedníctvo. Medzi jeho prioritné témy bude patriť umelá inteligencia, ale aj posilnenie kybernetickej odolnosti či podpora start-upov v rámci EÚ. Nadchádzajúce predsedníctvo sa chce zamerať aj na spoluprácu so štátmi Latinskej Ameriky a Karibiku, a to implementáciou digitálnej aliancie EÚ-CELAC a podnecovaním digitálnych partnerstiev s kľúčovými krajinami Latinskej Ameriky.
