V stredu 15. septembra sa v Štrasburgu na pôde Európskeho parlamentu konala výročná rozprava o stave Európskej únie. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave zdôraznila, že prioritou EÚ budú aj naďalej digitálne a zelené politiky.
V rámci rozpravy von der Leyenová predstúpila pred poslancov so správou o stave Únie a zhrnula, čo sa Komisii podarilo dosiahnuť za uplynulý rok a zároveň predstavila plány na nasledujúci rok, ako aj dlhodobé priority.
V súvislosti s digitálnou oblasťou predsedníčka EK spomenula využite nástroja NextGenerationEU pri investíciách do krátkodobej obnovy, ako aj do dlhodobej prosperity a potrebu investícií do 5G a optických sietí, ako aj digitálnych zručností. Koncom roka 2020 dosiahla EÚ historickú dohodu o najväčšom balíku v hodnote 2,018 bilióna eur, ktorý bol doteraz financovaný z rozpočtu EÚ. Ten pozostáva z dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 vo výške 1,211 bilióna eur, ktorý sa zvýšil o 806,9 miliardy eur prostredníctvom dočasného nástroja zameraného na podporu obnovy NextGenerationEU.
Jednotný digitálny trh a zákon o čipoch
Základom obnovy a konkurencieschopnosti EÚ je podľa von der Leyenovej jednotný trh, súčasťou ktorého je aj jednotný digitálny trh. Ten pritom považuje za „make or break“ agendu pre EÚ, pričom zdôraznila nutnosť budovania zručností a líderstva v oblasti výskumu a produkcie polovodičov.
„Hoci globálny dopyt prudko vzrástol, podiel Európy na celom hodnotovom reťazci, od návrhu až po výrobnú kapacitu, sa zmenšil. Závisíme od najmodernejších čipov vyrobených v Ázii. Nejde teda len o našu konkurencieschopnosť, ale aj o technologickú suverenitu. Preto sa na ňu plne zamerajme“, uviedla von der Leyenová a zároveň doplnila, že EK má v úmysle predložiť nový európsky zákon o čipoch, ktorého cieľom je vytvoriť moderný európsky čipový ekosystém vrátane ich výroby.
Boj proti kybernetickým hrozbám
Ersula von der Leyenová sa vyjadrila aj k príprave nového legislatívneho návrhu – aktu o európskej kybernetickej odolnosti: „Nástroje na boj proti kybernetickým hrozbám by sa mali vyvíjať práve tu, v Európe. Práve preto potrebujeme európsku politiku kybernetickej ochrany, ktorá by zahŕňala aj právne predpisy o spoločných normách v zmysle nového aktu o európskej kybernetickej odolnosti.“ Zároveň okrajovo odznelo aj predloženie zásadných návrhov legislatívnych iniciatív zo strany EK v uplynulom roku, ktorými sú napr. akt pre umelú inteligenciu, akt pre správu údajov, akt pre digitálne služby, alebo akt pre digitálne trhy.
Program pre digitálnu politiku
Publikovaná Správa o stave Únie sa v rámci témy rozvoja zelenšej, digitálnejšej a sociálne spravodlivejšej Európy venuje aj realizácii Európskeho digitálneho desaťročia, vízii, ktorú EK predstavila 9. marca 2021. Základom vízie je Európsky digitálny kompas – usmernenie, ktoré premietne digitálne ambície EÚ pre rok 2030 do konkrétnych výsledkov prostredníctvom kľúčových míľnikov, pevnej spoločnej štruktúry riadenia a možných projektov pre viaceré krajiny, v ktorých sa spájajú investície z EÚ, členských štátov a súkromného sektora.
Na digitálny kompas nadväzuje 15. septembra tohto roka publikovaný návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Program pre digitálnu politiku. Program ciele Európskeho digitálneho kompasu legislatívne ukotvuje a vytvára spoločnú formalizovanú štruktúru pre riadenie, podporu a monitorovanie napĺňania stanovených cieľov, pričom vo veľkej miere využíva inštitúty a koncepty, ktoré vo viac alebo menej formalizovanej podobe už existujú v oblasti digitálnej ako aj iných politík.
Aktivity MIRRI
Trendy vyzdvihnuté v Správe o stave únie s dôrazom na digitálnu a zelenú transformáciu podporuje aj vo svojich strategických dokumentoch – Stratégia digitálnej transformácie Slovenska 2030, k nej prislúchajúci akčný plán na roky 2019 – 2022, Stratégia a akčný plán na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI do roku 2025.
Uvedené strategické dokumenty obsahujú konkrétne opatrenia ako zlepšiť podmienky a pozíciu SR v oblastiach dátového hospodárstva, digitálnej ekonomiky, modernej a efektívnej verejnej správy, v oblasti rozvoja a podpore širokopásmového pripojenia, či potrebné reformy v oblasti vzdelávania a rozvoja zručností pre potreby 21. storočia.
Verejné politiky sú podporené konkrétnymi reformami a investíciami v Pláne obnovy a odolnosti (napr. Komponent č. 17 – Digitálne Slovensko) ako aj v pripravovanom Operačnom programe Slovensko.
Slovensko taktiež podporuje snahu o dosiahnutie technologickej suverenity EÚ, vrátane v oblasti vybudovania vlastných kapacít pri vývoji mikroprocesorov. Stalo sa súčasťou iniciatívy IPCEI (financovanie dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu), v rámci ktorej chce ponúknuť aj renomované subjekty so slovenskou účasťou.
V neposlednom rade, uvedomujúc si význam digitálnych politík pre budúcnosť, je Slovensko aktívne aj pri formovaní národných pozícií a obhajobe národných záujmov pri tvorbe európskej legislatívy týkajúcej sa správy údajov, online platforiem ako aj nastavenia harmonizovaných pravidiel pre nasadzovanie a využívanie umelej inteligencie.
