Preskočiť na hlavný obsah
SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Q&A – Všetko, čo vás zaujíma o IT projekte slovensko.sk

Otázka:

Prečo ministerstvo investícií dočasne pozastavilo IT projekty za XX miliónov eur?

Odpoveď:

Nie sú zastavené pôvodné projekty na rozvoj portálu slovensko.sk, ale tie, ktoré mali zabezpečiť, aby sa vyriešil havarijný stav Ústredného portálu verejnej správy a tie časti, ktoré mali priniesť užívateľský komfort a možnosť používať slovensko.sk plnohodnotne v mobile.

Nejde o reakciu na „mediálne tlaky“, ale o rozhodnutie nad rámec zákona – rezort chce, aby projekty preverili relevantné inštitúcie (ÚVO, ÚHP, NKÚ) okamžite a nie až po ukončení procesu. Je veľmi dôležité povedať, že sa často dezinterpretuje povinnosť kontroly pred spustením procesu.

Zákon nič také nevyžaduje a kvôli rýchlosti procesu sa dialo viacero krokov paralelne. Na zákonnú kontrolu by sa každý projekt dostal ešte pred zazmluvnením projektu tak či tak, dokonca rezort začiatkom októbra avizoval, že požiada ÚVO o kontrolu každého z nich.

Čo je však kľúčové a málo spomínané je, že v tomto prípade NASES má v každej súťaži odkladacie podmienky, ktoré znamenajú, že sa môže zrušiť bez nároku na penále od víťaza kedykoľvek počas procesu, ak nebudú splnené podmienky.

Ministerstvo informovalo o tejto poistke už začiatkom októbra a je zverejnená v podmienkach každej súťaže. Preto pri tomto projekte nikdy neexistovalo žiadne riziko. Jediné, čo sa mohlo stať, bolo, že ak by sa počas procesu našli akékoľvek nezrovnalosti, alebo by nebolo na neho finančné krytie, tak by sa nezrealizoval, a to bez akýchkoľvek strát pre rozpočet.

 

Otázka:

Prečo ste nekomunikovali a nekomunikujete so Slovensko.Digital ako expertmi na IT?

Odpoveď:

Slovensko.Digital je síce v rámci istej časti komunity vnímané ako nezávislá organizácia, ale do roku 2024 rozhodovali poslanci PS Ján Hargaš a Michal Truban o tom, kto sa môže stať členom tejto organizácie. Nie je to absolútne nič nelegálne a ani to nevylučuje túto organizáciu z možnosti pripomienkovať štátne procesy, len je potrebné konštatovať, že nejde o apolitickú organizáciu. Vnímame potrebu politických think tankov ako relevantného partnera, ale nie je možné postupovať len podľa ich želaní.

Zároveň je potrebné povedať, že Slovensko.Digital je v priamom konflikte záujmov. Jej predstaviteľ verejne napísal, že je pripravený dodať štátu riešenie na vzdialené podpisovanie v čase, kedy bola otvorená súťaž na takéto riešenie. Slovensko.Digital disponuje firmou Služby Slovensko.Digital, s.r.o., ktorá aj fakturovala a bola v zmluvnom vzťahu s NASES. Prečo tento potenciálny konflikt záujmov nezaujíma médiá, nie je otázkou na MIRRI.

So spoločnosťou Slovensko.Digital budeme radi konzultovať iné projekty, kde bude možné vylúčiť, že majú záujem ovplyvňovať súťaž, prípadne keď budú mať vyriešené prekážky súvisiace s potenciálnym konfliktom záujmov – tak, ako to majú iné profesijné organizácie, ktoré síce zastupujú IT firmy, ale priamo neparticipujú na projektoch.

 

Otázka:

Aké inštitúcie majú projekty skontrolovať a v akom štádiu je komunikácia?

Odpoveď:

MIRRI chce, aby sa k projektom detailnejšie vyjadrili inštitúcie: Úrad pre verejné obstarávanie, Najvyšší kontrolný úrad a Útvar hodnoty za peniaze. Zároveň by rezort chcel získať podrobnejšie stanovisko od sektorovej IT asociácie Slovenska a od súdnych znalcov. V utorok 4.11. je plánované zasadnutie komisie.

 

Otázka:

Prečo sa nepočkalo na formálne zhodnotenie ÚHP, keď ide o povinný proces?

Odpoveď:

NASES postupoval striktne podľa zákona a realizované projekty nepotrebovali zhodnotenie projektov ÚHP pred ich realizáciou. Dnes požadujeme toto hodnotenie nad rámec zákona pre upokojenie širokej verejnosti, ktorá mohla nadobudnúť pocit, že projekty sa realizujú neefektívne.

 

Otázka:

Bude pokračovať pôvodný „lacnejší“ projekt za 28 miliónov, ktorý už prešiel hodnotením ÚHP?

Odpoveď:

Áno, pôvodný projekt pokračuje ďalej v pôvodnom nastavení. Vzhľadom na nepravdivé informácie, ktoré o projekte šírili najmä zástupcovia jedného politického IT think tanku a politickej strany, ktoré sú naň naviazané, mohla verejnosť nadobudnúť pocit, že nové projekty nahrádzajú, alebo ovplyvňujú pôvodný projekt rozvoja a modernizácie ÚPVS.

Nové projekty, ktoré sú dočasne pozastavené reflektujú primárne na tri hlavné oblasti, ktoré pôvodný projekt nerieši:

  • Sanovanie havarijného stavu ÚPVS a hroziace riziko jeho kolapsu.
  • Navýšenie kapacity ÚPVS tak, aby každé ďalšie škálovanie kapacít a funkcionalít nebolo závislé na jednom dodávateľovi.
  • Rozšírenie funkcionality o využívanie portálu v mobile a možnosť prihlasovať sa bez občianskeho preukazu – či už fyzického, alebo elektronického.

Ak mal NASES záujem využiť financie z Plánu obnovy a odolnosti SR, musí zrealizovať uvedené aktivity do júna 2026. V opačnom prípade bude nutné hľadať iné zdroje a uvedené tri priority realizovať inak.

 

Otázka:

Prečo sa nová verzia projektu odhaduje na takmer 150 miliónov eur, keď pôvodná bola za pätinu?

Odpoveď:

Nie je to tak, v tomto prípade ide opäť o účelové klamstvo politických predstaviteľov a ich spriaznených organizácií. Pôvodný projekt nereflektoval na kľúčové problémy, ktoré boli identifikované pri nástupe nového vedenia rezortu a NASES. Portál slovensko.sk je dnes v havarijnom stave a kapacitne nepostačuje na aktuálny nápor a neexistuje možnosť, že by pri súčasnom nastavení neskolaboval do dvoch rokov.

To, čo odporúča časť opozície je premaľovať fasádu, urobiť krajšie užívateľské rozhranie a zachovať starý systém, ktorý beží na nepodporovaných technológiách. Ale hlavne zachovať závislosť na dominantnom dodávateľovi len s malými kozmetickými vylepšeniami. Iba pre zaujímavosť – počas vedenia rezortu pani Remišovou a pánom Hargašom boli uzatvorené s touto firmou dodatky bez súťaže v hodnote 31 miliónov eur.

 

Otázka:

Prečo nie sú zverejnené projektové dokumentácie a CBA analýzy?

Odpoveď:

Proces obstarávania s odkladacími podmienkami takýto postup umožňuje. Pracuje sa s predpokladom, že dokumentácia aj analýzy budú v poriadku a môžu sa zverejniť aj počas procesu. Šetrí sa tým výrazne čas, no s rizikom, že ak všetko nebude v poriadku a nebude možné chyby rýchlo odstrániť, tak sa projekt nezrealizuje. Aj v tomto prípade je to tak – ak sa ukáže, že niektorý projekt nie je v poriadku, alebo nemá zabezpečené finančné krytie, tak sa nezrealizuje v takejto podobe. Je dôležité povedať, že v takomto prípade nepríde štát ani o cent.

 

Otázka:

Prečo MIRRI použilo dynamický nákupný systém (DNS) na nákup IT diel, keď je určený skôr na bežné tovary?

Odpoveď:

Využívame otvorený Dynamický nákupný systém v ktorom je aktuálne zaregistrovaných približne 100 IT spoločností, ktoré poskytujú hardware, či hotové krabicové riešenia a licencie. Tento systém zriadil rezort ešte pod vedením pani Remišovej a pána Hargaša. V tom čase bol rezort kritizovaný, že ho zneužíva na nákup diel a nie hotových riešení.

My systém používame iba na nákup existujúcich krabicových riešení, ktoré sú dostupné na trhu – nejde o vývoj špeciálneho diela, ani o nákup služieb integrácie, či customizácie. Tento systém sme využili kvôli úspore času a možnosti ponúknuť konkrétne licencie, alebo ich ekvivalenty, namiesto takzvaného priameho rokovacieho konania, ktoré nám zákon umožňuje.

Tým sme súťaž rozšírili a dali sme možnosť prihlásiť sa viacerým firmám.

Opäť však platí, že ak by bolo v rámci procesu vyhodnotené relevantnou autoritou, že postup nie je správny, je možné takýto projekt ukončiť bez vzniknutej škody štátu. Relevantnou autoritou však nie je občianske združenie, ktoré môže mať obchodný záujem na obstarávaní, alebo politická strana, ktorej predstaviteľ priznal, že mu je „jedno čo minister spraví, bude ho kritizovať aj tak a to je na tom to najlepšie“.

 

Otázka:

Prečo je jeden z tendrov (IAM) nastavený na produkt českej firmy Barclet, ktorá je prepojená s GlobalTelom?

Odpoveď:

Licencie spoločnosti Barclet využíva štát od roku 2015 (10 rokov) a nikdy neexistovalo rozhodnutie aktuálneho vedenia, aby sa používali. Je však potrebný upgrade ich funkcionality a rozšírenie kapacity ALEBO ich nahradenie existujúcim produktom bez dlhého vývoja.

Nie je možné ich zo dňa na deň vypnúť a nechať niekoľko mesiacov nefunkčný ÚPVS. Preto je v podmienkach obstarávania uvedené, že buď sa dodá upgrade existujúcich licencií, alebo iné riešenie s rovnakou funkcionalitou.

Pripomíname, že licencie firmy Barclet používala pani Remišová aj pán Hargaš počas celého svojho pôsobenia na rezorte a aj za ich servisovanie odmenili firmu GlobalTel sumou 31 miliónov eur bez súťaže a neodstránili závislosť štátu na tomto dodávateľovi služby a licencií.

 

Otázka:

Je pravda, čo povedala Veronika Remišová, že cena IAM licencií je až 70 miliónov eur?

Odpoveď:

Nie, nie je to 70 miliónov. Už sme si zvykli, že pani poslankyňa má s počtami zložitý vzťah. Každopádne cena je v skutočnosti 17 miliónov.

 

Otázka:

Prečo sa cena IAM licencií zvýšila z pôvodných 2 miliónov na 17 miliónov eur?

Odpoveď: 

Pôvodný návrh neriešil problematiku komplexne ani výhľadovo a nereflektoval na viaceré nedostatky z minulosti. Uvedená suma by síce krátkodobo vyriešila akútny stav, no nepočítala napríklad s potrebou navýšenia kapacít – keďže po novom bude musieť mať každá SZČO elektronickú schránku.

Pôvodný projekt nezohľadnil ani nárast počtu občanov nad 18 rokov, keďže sa mylne predpokladal prirodzený úbytok používateľov. V skutočnosti bude najbližších 30 rokov počet používateľov pozitívne rásť, keďže priemerný vek dožitia na Slovensku je 78 rokov.

Aktuálny nákup IAM licencií preto počíta s perpetuálnou licenciou – teda jednorazovo vyšším nákladom, ktorý sa však v dlhodobom horizonte ukazuje ako ekonomicky výhodný. Zároveň štát získa kód a právo pozmenovať software, tým sa, ako pridaná hodnota, znižuje závislosť na dodávateľovi a dramaticky znižujú náklady na prevádzku.

 

Otázka:

Vyzerá to, že sa to šije horúcou ihlou, čo je naozaj podozrivé. Prečo sa tak ponáhľate?

Odpoveď:

MIRRI SR chce realizovať projekty z Plánu obnovy a odolnosti (POO), a to je jediný dôvod, prečo sa realizujú tieto procesy, čo najrýchlejšie. Projekty z POO musia byť ukončené do júna 2026.

Súčasná podoba a funkcionalita slovensko.sk je v kritickom stave. Od roku 2024 sme zaznamenali už 31 kritických výpadkov. Ak sa nám nepodarí využiť peniaze z POO, Ústredný portál verejnej správy bude nutné modernizovať zo štátneho rozpočtu.

 

Otázka:

Nie je to trošku drzé, v čase konsolidácie, realizovať takýto projekt?

Odpoveď:

Práve kvôli konsolidácii chce MIRRI SR realizovať projekty z Plánu obnovy a odolnosti SR.

 

Otázka:

Ako MIRRI vyhodnotilo riziko duplicity nových IT systémov voči už existujúcim riešeniam v štátnej správe (napr. systémy identity alebo vzdialeného podpisu)?

Odpoveď:

Žiadne duplicity neexistujú. Niektoré prvky sa modernizujú, iné dopĺňajú existujúcu funkcionalitu.

 

Otázka:

Ako rezort garantuje efektívnosť budúcich prevádzkových nákladov, ktoré podľa medializovaných informácií môžu dosahovať niekoľko miliónov eur ročne?

Odpoveď:

Je to nezmysel, keďže štát obstaráva podporu na jeden rok v cene a zároveň zdrojový kód a školenia na údržbu a podporu systému. Podľa okolností bude podporu realizovať NASES interne, alebo externý dodávateľ, ale bez viazanosti na konkrétneho dodávateľa, ako je to dnes.

 

Otázka:

Ako MIRRI zabezpečí, aby financie viazané na tieto IT projekty priniesli občanom aj štátu reálnu pridanú hodnotu a nie len administratívne výdavky?

Odpoveď:

Pripravovaný proces je do veľkej miery revolučný:

  • Štát získa vlastníctvo zdrojového kódu a možnosť ho pozmeňovať.
  • Nebudeme odkázaní na jedného dodávateľa, bez ohľadu na to, kto akú funkcionalitu dodá, lebo kód bude otvorený vďaka čomu budeme vedieť dodané veci servisovať a rozvíjať ľubovoľnými spoločnosťami.
  • Na konci procesu budeme mať upgradovaný základ Ústredného portálu verejnej správy, ktorý bude otvorený a bude možné do neho pripájať ďalšie služby bez viazanosti na jedného dodávateľa.
  • Budeme mať konečne slovensko.sk plne funkčné v mobile.
  • Pribudne nová forma prihlasovania sa do slovensko.sk a podpisovania bez občianskeho preukazu – vďaka bankovým aplikáciám, ktoré má väčšina obyvateľstva.
  • A v neposledom rade – slovensko.sk nám neskolabuje.

 

Otázka:

Ako prebieha komunikácia s bankami o vytvorení jednotného Bank ID?

Odpoveď:

Keďže materské spoločnosti viacerých bánk pôsobiacich na Slovensku už podobné systémy podporujú, neočakáva sa odmietavý postoj.
Riešenie nie je navrhnuté pre jednu konkrétnu inštitúciu, ale pre ľubovoľné banky, ktoré pôsobia na Slovensku.
Zároveň je potrebné povedať, že nepôjde o jediný spôsob prihlasovania. Bude doplnkový, aby občan nemusel používať vôbec občiansky preukaz, či už elektronický v mobile alebo fyzický. Podpora pre občianske preukazy bude samozrejme zachovaná.

 

Otázka:

Prečo sa upgrade nerealizuje riešeniami Slovensko.Digital, ktorý má napríklad bezplatný podpisovač Autogram?

Odpoveď:

Výhoda súťaže je, že sa do nej môže zapojiť ktokoľvek – dokonca aj ten, kto nie je zaregistrovaný v DNS ako subdodávateľ. Ak by skutočne bolo riešenie Autogram plnohodnotne použiteľné, tak by sa Slovensko.Digital určite prihlásilo do súťaže a vyhralo by ju s najnižšou cenou.

 

Otázka:

Čím je vami navrhované riešenie iné a funguje už niekde vo svete?

Odpoveď:

Nové riešenie je iné v tom, že neskolabuje, že odstráni závislosť od jedného dodávateľa, bude škálovateľné bez potreby platiť existujúcemu dodávateľovi. Umožní tiež jednoduché napájanie ďalších služieb a zjednotí technologické štandardy v štátnej správe.  Prihlasovanie mobilom používajú  napríklad v Škandinávii či v Česku. Ide teda o existujúce, overené riešenie.

 

Otázka:
Slúži rozdelenie tendra na viaceré časti na obchádzanie povinnosti vykonávať posúdenia projektov z verejných zdrojov?

Odpoveď:
Na verejnosť často prúdi informácia, že rozdelenie tendra na viac častí slúži na obchádzanie povinnosti vykonávať posúdenia projektov. Toto je však nepochopenie veci. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) sa nikdy nepozerá na projekty cez prizmu verejných obstarávaní, ale z pohľadu celkového objemu peňazí investovaných z verejných zdrojov. Pri hodnotení sa posudzuje celý balík investícií a projekty sa delia nie podľa formálnych obstarávaní, ale podľa predmetov, o ktoré ide.

 

body>