Veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi sú jedným z hlavných problémov Slovenska. Rozvoj regiónov sa vo veľkej miere spomína aj v dokumente Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 (Slovensko 2030), ktorého gestorom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR). Stratégia sa do konca novembra nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Predstavená bola ešte minulou vládou, no v uplynulých mesiacoch bola aktualizovaná s ohľadom na situáciu s pandémiou COVID-19. Tá má veľmi negatívny dopad práve na regióny. Aktuálnu verziu Slovensko 2030 bude nakoniec schvaľovať kabinet.
Hlavným dôvodom vzniku dokumentu Slovensko 2030 je naše pristúpenie k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie spojených národov (OSN) v roku 2015, čím sme sa zaviazali, že agendu prenesieme na našu národnú úroveň. Aby bola v našich podmienkach kvalitne implementovaná, identifikovali sme šesť národných priorít. Týkajú sa vzdelania, environmentálne udržateľnej ekonomiky, znižovania chudoby, rozvoja regiónov, právneho štátu i zdravia obyvateľstva.
„Európska komisia vo svojej správe z mája 2020 skonštatovala, že regionálne rozdiely na Slovensku spôsobuje najmä nedostatočná infraštruktúra, ako aj slabé prepojenia medzi mestami a vidiekom. Príkladom výrazného rozdielu je porovnanie HDP v Bratislavskom regióne a na východe krajiny – Bratislava bola z 281 regiónov na 6. mieste, východné Slovensko na 249. mieste. Práve preto je znižovanie rozdielov medzi regiónmi kľúčovou výzvou, ku ktorej sme sa zaviazali v cieľoch Agendy 2030,“ povedala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho a informatizácie Veronika Remišová s tým, že veľmi záleží na tom, aby aj ľudia v regiónoch žili spokojný a plnohodnotný život. Keďže Slovensko k takému významnému dokumentu pristúpilo, musíme urobiť všetko pre to, aby sme ho kvalitne implementovali. Okrem nás sa k Agende 2030 prihlásilo všetkých 192 členských štátov OSN.
Dokument Slovensko 2030 je dlhodobou stratégiou udržateľného rozvoja u nás a je základným implementačným dokumentom Agendy 2030. Kľúčové je myslieť na to, kam kráča Slovensko, kam kráča Európska únia, ako aj celý svet. I keď sa Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 netýka len regionálneho rozvoja, veľmi dôležitým aspektom je fakt, že zároveň plní úlohu Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR. MIRRI SR na rozvoji slovenských regiónov mimoriadne záleží, a tak na túto časť dokumentu kladie veľký dôraz. Priority a ciele rozvoja našich regiónov sú zadefinované v troch programoch – ochrana a rozvoj zdrojov, ich udržateľné využívanie a rozvoj komunít. Reagujú jednak na hlavné výzvy na národnej úrovni, no čo je podstatné, berú do úvahy aj špecifiká jednotlivých regiónov Slovenska.
„Súčasný svet čelí globálnym výzvam, ktorých riešenia sa dajú nájsť iba spoločným úsilím všetkých štátov, pričom Slovensko nechce zostať bokom. Sedemnásť cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030, vytvorených na pôde OSN, je tým nástrojom, ktorý štáty sveta spája. Aby sme však boli úspešní, nesmieme všetko riadiť len z úrovne štátu. Zapojiť musíme národnú, regionálnu i miestnu správu, pretože regióny sú realizátormi, resp. vykonávateľmi aktivít a rozhodnutí o efektivite opatrení,“ vysvetlil štátny tajomník MIRRI SR Vladimír Ledecký.
V kontexte regionálneho rozvoja bude Stratégia Slovensko 2030 základom programov ministerstiev, ako aj programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja samospráv. Tiež má ambíciu vytvoriť balíčky konkrétnych projektov v rozvojovom území a vo finančnej oblasti vznik regionálnych fondov. „Ponúka nám to úplne nové možnosti pri smerovaní financií na rozvoj regiónov. Našou základnou víziou je využívať vnútorný potenciál regiónov, pretože svoje územie poznajú lepšie, ako ktokoľvek iný. Preto chceme docieliť, aby sa podieľali na riadení celého rozvoja,“ dodal Vladimír Ledecký.
