Rodiny ohrozené dopadmi koronakrízy potrebujú adresnú pomoc. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR zorganizovalo online rokovanie s odborníkmi, aby identifikovali hlavné problémy a hľadali riešenia ako pomôcť rodinám. Ministerstvo regionálneho rozvoja plánuje pre túto oblasť vypísať špeciálnu projektovú výzvu.
„Rodiny s nízkymi príjmami a maloletými deťmi, mladé či viacdetné rodiny patria ku skupinám, ktoré sú najviac ohrozené dôsledkami pandémie. Strata zamestnania a zhoršenie situácie na trhu práce, nižšie šance zabezpečiť si vlastné bývanie, zhoršené podmienky pre vzdelávanie detí, ktoré nemajú prístup k online vyučovaniu, zvýšené riziko krízových situácií v rodinách… To všetko sú reálne následky pandémie, ktoré prehlbujú sociálnu krízu v jednotlivých regiónoch. Preto sme oslovili spolu vyše 120 organizácií, združení a rešpektovaných odborníkov v danej oblasti, ktoré s rodinami v regiónoch pracujú, aby sme spolu hľadali funkčné riešenia týchto naliehavých problémov,“ povedala vicepremiérka a ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová.
„Pozorne sledujeme sociálne dopady koronakrízy na kvalitu života ľudí – najmä nízkopríjmových rodín. Situácia mnohých mladých, viacdetných a sociálne slabších rodín sa výrazne zhoršila. Ľudia, ktorí vytvárali hodnoty, prišli o prácu a čelia neistote. Keďže jednou z úloh nášho ministerstva je podporovať práve rozvoj regiónov, chceme byť aj v tejto oblasti nápomocní,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu Dušan Velič.
Na tému „Naliehavé potreby nízkopríjmových rodín s maloletými deťmi v čase koronakrízy“ diskutovali zástupcovia miest a obcí, občianskych združení, nadácií, sociálnych odborov i neziskových organizácií. Zapojili sa napríklad nadácia Úsmev ako dar, občianske združenia Brána do života a My mamy, neziskové organizácie Oáza – nádej pre nový život a Slniečko či Slovenská katolícka charita. Mnohé z nich sa téme sociálnej pomoci rodinám i jednotlivcom venujú už desaťročia.
Ako prioritné oblasti, ktoré si vyžadujú riešenia, sa ukázali najmä nedostupnosť bývania (nízky počet sociálnych bytov, problém s prenajímaním bývania rodinám s deťmi, ktoré mnohí prenajímatelia vnímajú ako rizikovú skupinu), zlé uplatnenie na trhu práce pre rodičov zo sociálne ohrozeného prostredia a nedostatok vzdelávania a odbornej podpory detí i dospelých. Všetky tieto fenomény koronakríza ešte viac prehĺbila.
V rámci diskusie zazneli návrhy zlepšiť dostupnosť nájomného a tzv. prestupného bývania, posilniť sociálne podnikanie, zlepšiť metodiku projektov s dôraznom na ich paušálne financovanie, aby boli tieto projekty dlhodobo udržateľné, podporiť vzdelávanie a prípravu na zamestnanie a pracovné príležitosti v regiónoch. To všetko zohľadní ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja v najbližšej výzve, ktorú aktuálne pripravuje.
„Potrebujeme pozorne načúvať potrebám verejných aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a následne definovať konkrétne parametre štátnych politík v tejto oblasti tak, aby bola pomoc adresnejšia, efektívnejšia a pružnejšie reagovala na nečakané výzvy, akou bola aj pandémia koronavírusu. Všetky podnety z diskusie prehodnotíme na ministerstve a v krátkom čase pripravíme výzvu, ktorá bude zohľadňovať hlavné priority,“ zhodnotil štátny tajomník rezortu regionálneho rozvoja Dušan Velič.
„Dnešnú podnetnú diskusiu vnímane skôr ako pilotnú, ktorá na úvod pomôže podporiť iba niekoľko projektov, mohla by však byť východiskovým bodom pre ďalšie výzvy,“ uzatvorila ministerka Remišová.
Ministerstvo regionálneho rozvoja chce hľadať spoločné riešenia v tejto oblasti aj s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR a so všetkými kompetentnými orgánmi, aby sa najohrozenejším a najzraniteľnejším skupinám dostala čo najrýchlejšie účinná forma podpory.
