Podpora regiónov sa mení. O konkrétnych projektoch, ktoré treba v územiach zafinancovať z eurofondov, už nebude rozhodovať len vláda, ale aj samotné regióny. V novom programovom období sa časť eurofondov presunie do rozhodovacej kompetencie samospráv, čím sa odbúra veľká časť byrokracie na centrálnej úrovni. „Doteraz boli priority eurofondov vždy diktované zhora. Dnes radikálne meníme filozofiu podpory regiónov tak, aby projekty vychádzali z reálnych potrieb miest a obcí a nie od úradníckeho stola. Na to, aby sme túto novú filozofiu čerpania eurofondov mohli uviesť do praxe, samospráva musí mať pripravené kvalitné stratégie rozvoja regiónov, dobrú prípravu projektov a plánovanie. Som rada, že mestá s okolitými obcami a vyššie územné celky sa skoordinovali a pripravili rozvojové plány, na základe ktorých tieto peniaze budú čerpať,“ zdôraznila vicepremiérka a ministerka pre regionálny rozvoj Veronika Remišová. Zároveň im vyjadrila vďaku za to, že aj napriek náročnej pandemickej situácii urobili dôležitý kus práce, aby mohli jednoduchšie financovať svoj rozvoj a zvyšovať kvalitu života obyvateľov.
O časti z finančného balíka 13 miliárd eurofondov na obdobie 2021-2027 nebudú rozhodovať ministerstvá, ale projektové návrhy pôjdu zdola, z obcí, miest a vyšších územných celkov. Preto vo všetkých ôsmich krajoch vznikli Rady partnerstva, ktoré združujú zástupcov samosprávy, štátnej správy, socioekonomických partnerov (mimovládne organizácie, podnikatelia, cirkvi), vyšších územných celkov, aj zástupcov území udržateľného mestského rozvoja (UMR). Podpora do regiónov bude smerovať na základe integrovaných územných stratégií, ktoré budú obsahovať zoznam projektových zámerov.
Aby mohli regióny financie čerpať, museli pripraviť projekty – integrované územné stratégie do konca roka 2020. Tieto stratégie obsahujú informácie o plánovanom rozvoji daného územia spolu s konkrétnymi investíciami a cieľmi, ktoré sú pre ich rozvoj potrebné. Odovzdanie vstupných správ je prvou fázou programovania regionálnych priorít a odovzdalo ich všetkých osem vyšších územných celkov.
Stratégie budú v ďalšom kroku schvaľovať jednotlivé Rady partnerstva, Koordinačné rady udržateľného mestského rozvoja. Z tohto procesu vznikne zásobník jednotlivých projektov, z ktorých sa budú vyberať tie, ktoré budú na základe objemu zdrojov z eurofondov financované.
Okrem samosprávnych krajov odovzdali vstupné správy aj územia udržateľného mestského rozvoja (UMR). Implementácia spoločnej stratégie a spoločných cieľov rozvoja týchto území totiž zabezpečí, že sa budú problémy riešiť efektívne a naplno sa využije ich rozvojový potenciál. Vstupné správy predložili všetky samosprávy, ktoré chcú vytvoriť UMR. Problematickým ostáva jeden UMR s jadrovým mestom Banská Bystrica. Ide o územie Banská Bystrica–Zvolen s potenciálnym pripojením ďalších obcí. Mesto Banská Bystrica dlhodobo odmieta spoluprácu na rozvoji územia so Zvolenom a okolitými obcami, hoci zmysel zmeny filozofie v čerpaní eurofondov na regionálny rozvoj stojí práve na dohode všetkých aktérov v území. Možnosť predložiť spoločnú správu za určitých podmienok pre tento región stále existuje, no keď sa tak nestane v najbližších týždňoch, územie bude vyradené zo systému UMR, čím príde o jeden zo zdrojov financovania rozvoja prostredníctvom nástroja UMR. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) dlhodobo s mestom Banská Bystrica komunikuje, pretože územie Banská Bystrica – Zvolen patrí medzi najperspektívnejšie a najvhodnejšie rozvojové územia na Slovensku a už dnes sa obe mestá významne ovplyvňujú v mnohých rozvojových aspektoch od dopravy, cez trh práce až po bývanie a kultúrne potreby obyvateľov, ale aj návštevníkov.
Na základe viacerých rokovaní s Úniou miest Slovenska (ÚMS) a platnej dokumentácie odporučilo MIRRI SR vznik 16 UMR. Ide o územia Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Martin, Trenčín, Banská Bystrica–Zvolen, Trnava, Ružomberok–Liptovský Mikuláš, Michalovce, Poprad–Svit-Kežmarok, Humenné, Lučenec, Rimavská Sobota, Prievidza–Nováky. Definovanie 16 UMR vychádzalo z podkladov od ostatných ministerstiev a štátnych inštitúcií a tiež z diskusií s ÚMS a Združením miest a obcí Slovenska.
„Ľudia budú z menej rozvinutých regiónov odchádzať dovtedy, kým v nich nebudú mať zabezpečený plnohodnotný život. Eurofondy majú slúžiť na to, aby sme ľuďom zlepšili život. Základom regionálneho rozvoja je zabezpečiť ľuďom bývanie, kvalitné vzdelanie a zamestnanie, čoho logickým vyústením je zvýšenie kvality ich života,“ skonštatoval štátny tajomník MIRRI SR Vladimír Ledecký. Nový nástroj čerpania eurofondov vďaka ich integrovaným územným stratégiám a UMR dáva regiónom kvalitatívne veľmi funkčný nástroj, ako rozvojové ciele zabezpečiť. „Som rád, že sa postupne posúvame k tomu, aby bol tento nástroj v rukách samospráv funkčný a že samosprávy pochopili, že bez ich vzájomnej spolupráce to tak nebude,“ uviedol Ledecký.
