Dňa 11. novembra 2022 sa v Bratislave pod záštitou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uskutočnila konferencia Človek a umelá inteligencia, ktorej cieľom bola expertná ako aj širšia spoločenská diskusia k fenoménu umelej inteligencie (AI) na Slovensku.
Konferenciu otvoril štátny tajomník MIRRI SR Ján Hargaš spoločne s poslankyňou Európskeho parlamentu Miriam Lexman, s výkonným riaditeľom Európskeho orgánu práce Cosmin Boiangiu, s predsedníčkou Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie Máriou Bielikovou a s predsedom správnej rady AIslovakIA Gabrielom Galgócim.
„Technologický pokrok je prirodzenou súčasťou moderných dejín ľudstva. Zdokumentované dejiny ľudstva sú príbehy vzostupu a pádu veľmocí. Pri technologickom pokroku sa doposiaľ bral do úvahy iba prospech bez ohľadu na etickosť. Etika umelej inteligencie a etické princípy s dôrazom na etický dizajn výskumu a vývoja umelej inteligencie sú príležitosťou ako prelomiť tento historický trend. Digitálna budúcnosť je v našich rukách, my určujeme smerovanie vývoja technologického pokroku 21. storočia, pričom okrem rýchlosti pokroku netreba zabúdať aj na jeho smerovanie,“ uviedol Ján Hargaš.
„Umelá inteligencia je v súčasnosti zakomponovaná do mnohých rozhodovacích procesov vo všetkých odvetviach digitálnej ekonomiky a spoločenského života. Systémy umelej inteligencie sa využívajú už desaťročia pri obchodovaní na trhoch s cennými papiermi a akciami, pri investovaní našich financií, pri katalogizácii informácií, pri vyhodnocovaní autoritatívneho zdroja informácií, v robotike, v e-commerce obchode a na sociálnych sieťach. Posledné tri desaťročia sme žili v dobe regulačného vákua umelej inteligencie. Práve konferencia „Človek a umelá inteligencia“, ktorú dnes otvárame v Bratislave, je vhodne načasovanou príležitosťou pre expertnú a širšiu spoločenskú diskusiu k téme umelej inteligencie,“ doplnil štátny tajomník MIRRI SR Hargaš.
Program konferencie Človek a umelá inteligencia bol rozdelený do troch hlavných diskusných panelov, pričom prvý z nich sa venoval problematike AI zasadenej do filozoficko-antropologického kontextu ľudskej existencie v čase aktuálneho technologického pokroku označovanom ako priemyselná revolúcia 4.0, s ohľadom na uplatňovanie ľudských práv v digitálnom veku.
V druhom paneli zástupcovia súkromného sektora a organizácií priblížili účastníkom konferencie konkrétne aplikácie AI, ktorých cieľom je uľahčiť a zefektívniť napríklad diagnostiku v zdravotníctve, priemyselnú výrobu, energetickú spotrebu, bankové služby či mnohé iné aktivity. Sústredili sa pritom a vlastnú skúsenosť s uplatňovaním etických princípov v praxi.
Tretí panel bol zameraný na kľúčový aspekt práce a pracovného trhu, ktorý sa v dôsledku narastajúceho využívania AI bude musieť adaptovať na významné zmeny.
