Výzva na podporu digitálneho výskumu a vývoja priniesla 162 žiadostí. Odborným hodnotením prešlo 80 kvalitných projektov, ktoré mohli predstavovať významný impulz pre inovácie, technologický rozvoj a konkurencieschopnosť Slovenska. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR nastavilo výzvu s doteraz najvyššou mierou zabezpečenia a kontroly – podpora dosahovala maximálne 60 % oprávnených výdavkov, zvýhodnené boli už realizované investície a rezort uplatnil aj nadštandardné preverovanie rizikových projektov. Napriek tomu sa v dôsledku tlaku a spochybňovania procesu zrealizujú iba nevyhnutné aktivity na splnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti SR.
Slovensko tak prichádza o možnosť podporiť desiatky kvalitných výskumných a inovačných projektov, ktoré už prešli kompletným hodnotiacim procesom a boli pripravené na realizáciu.
„Namiesto vecnej diskusie o podpore výskumu sme boli od začiatku vystavení intenzívnemu tlaku, ktorý túto výzvu posunul z odborného do politického priestoru a zásadne ovplyvnil jej finálnu podobu. V dôsledku tejto situácie pristúpil rezort k rozhodnutiu, že sa zrealizujú iba nevyhnutné aktivity na splnenie míľnika, aby nehrozili sankcie zo strany Európskej komisie. Výsledkom je, že Slovensko nevyužije potenciál až 80 kvalitných projektov a zostane len pri minimálnom rozsahu potrebnom na splnenie záväzku,“ uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ.
Výzva, o ktorú prejavil mimoriadny záujem súkromný sektor, bola nastavená s dôrazom na minimalizáciu rizík a reálne investície. Maximálna výška podpory predstavovala 60 % oprávnených výdavkov, čo znamenalo povinné spolufinancovanie zo strany prijímateľov a zapojenie vlastných súkromných zdrojov do výskumu a vývoja. Zároveň boli oprávnené aj výdavky realizované od novembra 2025 bez ohľadu na termín podpisu zmluvy, čím boli zvýhodnené projekty, ktoré už boli v čase podania reálne rozpracované alebo realizované.
Ministerstvo zároveň pristúpilo k preverovaniu nad rámec štandardných povinností. Okrem zákonných kontrolných mechanizmov vykonalo aj dodatočné posudzovanie rizikových indikátorov a osobitnú pozornosť venovalo projektom, pri ktorých existovali pochybnosti alebo zvýšený verejný záujem. Rezort zároveň prijímal opatrenia ešte pred tým, ako sa jednotlivé prípady stali predmetom verejnej diskusie.
Celkovo bolo predložených 162 projektov, z ktorých odborným hodnotením úspešne prešlo 80. Ide o desiatky projektov zameraných na vývoj digitálnych technológií, ktoré mohli posilniť konkurencieschopnosť slovenských firiem, podporiť výskum a priniesť nové pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou. Plán obnovy je výsledkovo orientovaný, preto Európska komisia v tomto prípade vyžadovala splnenie kvantitatívneho cieľa – podporu najmenej 44 projektov. Tento cieľ bol splnený.
Rozhodnutie nepokračovať v podpore ďalších úspešných projektov preto nebolo dôsledkom nedostatku financií ani nesplnenia podmienok zo strany žiadateľov. Išlo o manažérske rozhodnutie prijaté v kontexte intenzívnej verejnej a mediálnej diskusie sprevádzajúcej výzvu. Slovensko tak prichádza o možnosť podporiť ďalšie kvalitné výskumné a vývojové projekty, ktoré úspešne prešli odborným hodnotením a mohli priniesť nové technologické riešenia pre slovenskú ekonomiku.
Ministerstvo zároveň zdôrazňuje, že pri všetkých podporených projektoch budú naďalej uplatňované viacúrovňové kontrolné mechanizmy a zvýšená kontrola rizikových prípadov tak, aby boli verejné prostriedky využité transparentne a účelne.
„Každý, kto tento proces vedome spochybňoval a eskaloval, nesie svoj diel zodpovednosti za to, že sa slovenské inovácie nebudú realizovať v plnom rozsahu. Sklamané firmy, ktoré splnili všetky podmienky výzvy, sa môžu s dôverou obrátiť na pána Hargaša a pani Remišovú,“ uzavrel Migaľ.
