O podobe Aktu o umelej inteligencii rozhoduje aj Slovensko. Rokovania ministrov v Rade EÚ sa dostali do kľúčovej fázy. Ich výsledkom bude záväzná legislatíva, ktorá by mala pomôcť zabezpečiť účinný a inovatívny dohľad nad novými technológiami v európskom priestore.
Umelá inteligencia prináša okrem obrovských benefitov aj riziká. Preto je potrebné hľadať účinné spôsoby, ako jej zneužívaniu predchádzať. Pomôcť môže Akt o umelej inteligencii, ktorého návrh predstavila v apríli 2021 Európska komisia. K podrobnému obsahu aktu v súčasnosti prebiehajú stretnutia expertov, ktoré iniciovalo práve Slovensko. Prijatie dokumentu pomôže regulovať využívanie umelej inteligencie v rôznych oblastiach, ako napríklad poskytovanie úverov, používanie autonómnych dopravných prostriedkov, využívanie biometrickej identifikácie, nekalé a podprahové techniky ovplyvňujúce ľudské správanie a rozhodovanie či tvorba a šírenie tzv. „deep fakes“.
„Nám Európanom sa v minulosti podarilo vynájsť alebo prinajmenšom vylepšiť inštitúcie a pravidlá, ktoré reagovali na naliehavé spoločenské výzvy. Podvojné účtovníctvo, deľba verejnej moci v štáte, burza cenných papierov, centrálne bankovníctvo, moderné ústavné súdy, viacúrovňová nadnárodná správa spoločného trhu a finančných svetov… Všetky tieto inovatívne riešenia nás zaväzujú, aby sme aj v súčasnosti boli na seba nároční a využívali vlastnú predstavivosť pri vytváraní verejných inštitúcií pre umelú inteligenciu. Napokon, správa a riadenie umelej inteligencie sa globálne stáva dôležitým znakom konkurencieschopnosti a kľúčovým faktorom stability spoločnosti,“ povedal štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Ján Hargaš počas otvorenia série on-line pracovných stretnutí zorganizovaných Slovenskom.
Podobne ako existuje dohľad nad dynamickými finančnými svetmi alebo centrálne bankovníctvo pre menu a cenovú stabilitu, je potrebné regulovať aj dáta a umelú inteligenciu. Treba na to zodpovedné európske a národné inštitúcie vybavené ľudskými, technologickými a bezpečnostnými kapacitami. Zároveň je kľúčové vytvárať spoločné európske akčné tímy, ktoré rozumejú využívaniu a ochrane dát, novým podnikateľským modelom a službám založeným na umelej inteligencii, digitálnym financiám a platbám či fungovaniu digitálnych platforiem.
Experti počas rokovaní spoločne hľadali riešenia, ako reálne a účinne zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ a členských štátov vedeli spoľahlivo monitorovať využívanie umelej inteligencie v kybernetickom priestore. Zároveň musia tieto inštitúcie vedieť robiť opatrenia, ktoré podporia inovácie a investície a súčasne ochránia bezpečnosť, zdravie a práva ľudí.
Na pracovných stretnutiach odborníci zo Slovenska okrem iného navrhli vytvoriť spoločné európske podporné tímy, ktoré budú pomáhať inštitúciám na úrovni členských štátov v plnení úloh, pomáhať zabraňovať prieťahom v posudzovaní vysokorizikových systémov inteligencie a posilňovať koordináciu všetkých dotknutých verejných orgánov, ktoré majú na starosti ochranu obyvateľstva v kyberpriestore.
Rokovania o Akte o umelej inteligencii pokračujú pod vedením českého predsedníctva v Rade EÚ, ktorého ambíciou je dospieť ku konsenzu ministrov do konca roka 2022. Nasledovať budú záverečné rokovania s Európskym parlamentom.
