Bratislava/Praha, 3. septembra 2026 – Slovensko a Česká republika prehlbujú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ a štátny tajomník MIRRI SR Martin Katriak rokovali v Prahe s prvým podpredsedom vlády ČR a ministrom priemyslu a obchodu Karlom Havlíčkom a vládnym splnomocnencom pre umelú inteligenciu Lukášom Kačenom. Výsledkom rokovania je memorandum o spolupráci, ktoré má urýchliť vývoj a praktické využívanie umelej inteligencie a zároveň posilniť pozíciu strednej Európy pri formovaní európskej digitálnej politiky.
Umelá inteligencia podľa ministra Samuela Migaľa zásadne zmení fungovanie ekonomiky, priemyslu aj štátu. Krajiny strednej Európy preto podľa neho nemôžu zostať iba používateľmi technológií vyvinutých inde.
„Európa dnes v umelej inteligencii zaostáva za Spojenými štátmi aj Áziou. Slovensko ani Česko tento rozdiel samostatne nedobehnú. Keď však spojíme výskum, firmy, odborníkov, dáta a výpočtové kapacity, môžeme zo strednej Európy vytvoriť región, ktorý nebude iba nakupovať cudzie technológie, ale bude ich aj vytvárať. Presne o tom je dohoda, ktorú sme v Prahe dosiahli,“ uviedol minister Samuel Migaľ.
Memorandum vytvára rámec pre užšiu spoluprácu Slovenska a Česka pri výskume, vývoji a inováciách v oblasti AI. Dôležitou súčasťou bude praktické zavádzanie umelej inteligencie do podnikov, najmä malých a stredných firiem, ale aj do verejnej správy.
Cieľom je, aby nové technológie nezostávali iba témou vedeckých pracovísk či veľkých technologických spoločností, ale pomáhali zvyšovať produktivitu slovenských a českých podnikov, zjednodušovať služby štátu a prinášať konkrétne riešenia občanom.
„Náš rezort predstavil stratégiu pre AI aj nový zákon o AI. Nechceme však o umelej inteligencii iba hovoriť a písať stratégie. Musíme ju dostať do praxe – do výroby, služieb, zdravotníctva, samospráv aj fungovania štátu. Práve malé krajiny potrebujú byť pri tejto zmene rýchle, pretože technológie nám dávajú šancu prekonať nevýhodu našej veľkosti,“ zdôraznil Migaľ.
Spoločné výpočtové kapacity pre strednú Európu
Významnou témou rokovania bola aj infraštruktúra potrebná pre rozvoj pokročilých modelov umelej inteligencie. Slovensko a Česko chcú spolupracovať na vytvorení regionálneho rámca pre zdieľanie výpočtových kapacít a koordinovať svoje aktivity aj pri európskych iniciatívach vrátane AI Factories a AI Gigafactories.
Prístup k dostatočne výkonnej výpočtovej infraštruktúre je jedným zo základných predpokladov, aby európske firmy, výskumné tímy a startupy dokázali vyvíjať vlastné AI riešenia a neboli odkázané výlučne na infraštruktúru mimo Európy.
Slovenská a česká strana si budú vymieňať skúsenosti aj pri nastavovaní národných pravidiel a politík pre bezpečné a zodpovedné využívanie umelej inteligencie. Obe krajiny zároveň plánujú užšiu koordináciu svojich pozícií pri rokovaniach na úrovni Európskej únie.
Umelá inteligencia bude prioritou slovenského predsedníctva vo V4
Slovensko chce spoluprácu rozšíriť aj na ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny. Umelá inteligencia, digitalizácia a budovanie výpočtovej infraštruktúry patria medzi dôležité témy slovenského predsedníctva vo V4 v rokoch 2026 – 2027.
„Česko je náš prirodzený partner, ale nechceme zostať iba pri slovensko-českej spolupráci. Počas nášho predsedníctva vo V4 chceme otvoriť tému spoločných kapacít a spoločného postupu celého regiónu. V Európe musíme oveľa hlasnejšie hovoriť aj o potrebách strednej Európy. Máme kvalitných ľudí, silný priemysel a dobré univerzity. Potrebujeme k tomu pridať infraštruktúru, kapitál a schopnosť spolupracovať,“ dodal minister Migaľ.
Slovenské predsedníctvo vo V4 sa chce sústrediť okrem iného na koordináciu krajín pri výpočtovej infraštruktúre pre AI, využívanie európskych iniciatív EuroHPC, podporu priemyselného nasadzovania umelej inteligencie, testovacie prostredia a výmenu skúseností pri digitalizácii verejnej správy.
Slovensko a Česko sa zároveň zhodli, že pri tvorbe európskych pravidiel musí ísť bezpečné a zodpovedné používanie umelej inteligencie ruka v ruke s podporou inovácií a konkurencieschopnosti. Cieľom spoločného postupu je, aby európska regulácia vytvárala dôveru v nové technológie, ale zároveň nebrzdila ich vývoj a zavádzanie do praxe.
