Výzva MIRRI Developments zameraná na rozvoj cenovo najdostupnejšieho nájomného bývania v slovenských regiónoch sa v posledných dňoch stala terčom hrubo skresľujúcich a zavádzajúcich tvrdení opozície a niektorých médií. Fakty sú pritom jasné. Výzva je od začiatku nastavená obdobne ako mnohé iné výzvy predchádzajúcich vedení MIRRI či iných ministerstiev. Vyhlasovateľ ju ukončil po predložení takého množstva ponúk, pri ktorom možno predpokladať vyčerpanie disponibilného rozpočtu. To však neznamená, že rozhoduje poradie ich predloženia – predložené projekty následne prejdú posúdením podľa vopred stanovených kritérií a podporené budú tie, ktoré ich splnia najlepšie. Podmienky výzvy boli od jej vyhlásenia verejne známe a transparentne komunikované. V súčasnosti navyše nebol vybraný žiadny víťaz ani uzatvorená jediná zmluva.
Dostupné bývanie je na Slovensku čoraz väčšou výzvou, nielen pre nízkopríjmové, ale aj pre strednopríjmové domácnosti, pričom táto situácia ovplyvňuje život ľudí, ale aj rozvoj regiónov a pracovný trh. Slovensko má výrazne menší sektor verejného a sociálneho nájomného bývania ako väčšina krajín EÚ, nájomné bývanie tvorí približne 3 % bytového fondu oproti priemeru EÚ okolo 8 %. Dostupné bývanie preto nemožno vnímať iba ako sociálnu politiku, ale aj ako dôležitú súčasť regionálneho rozvoja a ekonomického rastu Slovenska.
Práve preto Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR hľadalo nové spôsoby, ako podporiť vznik cenovo najdostupnejšieho nájomného bývania efektívnejším využívaním verejných zdrojov. Prostredníctvom svojej rezortnej spoločnosti MIRRI Developments spustilo prvý konkrétny investičný nástroj zameraný na rozvoj najlacnejšieho nájomného bývania v slovenských regiónoch s cieľom získavať vhodné pozemky a pripravené či rozpracované projekty, ktoré môžu byť ďalej rozvíjané a využité na výstavbu nájomných bytov. Výzva pritom nie je postavená na klasických jednorazových dotáciách, ale na návratnom investičnom modeli. Verejné zdroje sa tak majú pretaviť do konkrétneho majetku a projektov s dlhodobou hodnotou. Takýto prístup umožní, aby sa investované prostriedky mohli v budúcnosti vracať a opätovne využívať na ďalšie rozvojové projekty.
Účelové tvrdenia, ktoré odzneli od opozičných politikov k tejto výzve, sa nezakladajú na faktoch. Mechanizmus a časové harmonogramy, akými sa vyhlasovala táto výzva, boli aplikované pri mnohých iných výzvach nielen zo strany MIRRI, ale aj iných ministerstiev už za predchádzajúcich vlád.
Samotný mechanizmus výzvy „do vyčerpania alokácie“ nie je novinkou súčasného vedenia MIRRI. Podobný princíp sa využíval aj v minulosti, napríklad za vedenia Veroniky Remišovej pri výzve Modernizácia informačných systémov z roku 2022 s alokáciou 30 miliónov eur či pri výzve Projektové zámery na MIRRI s alokáciou 5 miliónov eur.
V minulosti pritom existovali výzvy, pri ktorých sa disponibilná alokácia naplnila alebo prekročila podstatne rýchlejšie. Na Ministerstve životného prostredia SR za vedenia Jána Budaja a Milana Chrenka sa pri viacerých výzvach programu Obnov dom čas potrebný na naplnenie alokácie rátal dokonca iba v hodinách. Výzva Obnov dom č. 3 s alokáciou 190 miliónov eur bola otvorená 14 hodín, výzva Obnov dom č. 4 s rovnakou alokáciou len 1 hodinu a 10 minút.
Ešte kratšie lehoty poznáme z rezortu hospodárstva. Pri výzve Zelená domácnostiam v roku 2022 za vedenia Richarda Sulíka išlo o 11 minút pri alokácii 15 miliónov eur. Výzva na dotácie na elektromobily z roku 2019 za vedenia Petra Žigu trvala dokonca iba 3 minúty a 41 sekúnd pri alokácii 6 miliónov eur.
„Žiadna šesťdňová lehota neexistovala a nikto ju neskrátil. Pravidlá od prvého dňa jasne hovorili, rovnako ako pri mnohých iných výzvach, že výzva sa ukončí po predložení takého množstva ponúk, ktoré umožnia vyčerpať disponibilný rozpočet aj s rezervou v podaných žiadostiach. Presne to sa stalo. Výzva bola zverejnená 24. júla a ukončená 30. júla o 6:40 ráno, keď objem doručených žiadostí výrazne prekročil hranicu, pri ktorej bolo možné predpokladať vyčerpanie disponibilného rozpočtu,“ uviedol štátny tajomník MIRRI Radomír Šalitroš.
Rýchlosť naplnenia výzvy preto sama osebe nie je dôkazom jej problematického nastavenia. Naopak, vysoký počet predložených projektov v krátkom čase potvrdzuje silný dopyt po podpore výstavby cenovo dostupného nájomného bývania na Slovensku. Podobne ako pri viacerých výzvach predchádzajúcich vlád platí, že čím lepšie je výzva nastavená na reálny dopyt, tým rýchlejšie môže dôjsť k naplneniu alebo prekročeniu jej alokácie.
„O to zvláštnejšie pôsobí dnešná kritika Veroniky Remišovej, keďže rovnaký mechanizmus otvorených výziev sa používal aj za jej vedenia MIRRI. Je smutné, že bývalá ministerka dnes kritizuje pravidlá, ktoré sama ako ministerka používala, rovnako tak časový harmonogram vyčerpania výziev, ktorý bol výrazne kratší u niektorých jej ministerských kolegov za vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora,“ uviedol R. Šalitroš.
Rovnako podľa neho neobstojí tvrdenie, že výzva bola „ušitá na mieru“ konkrétnym firmám. Bola otvorená neurčitému okruhu oprávnených záujemcov vrátane vlastníkov pozemkov, developerov a ďalších oprávnených subjektov. Podmienky navyše nevyžadovali, aby záujemcovia v priebehu niekoľkých dní zabezpečovali nový znalecký posudok, ako to zavádzajúco komunikovali niektorí opoziční politici k verejnosti a médiám. Hodnotu nehnuteľnosti bolo možné preukázať znaleckým posudkom alebo iným dokladom a takýto dokument mohol byť až 12 mesiacov starý. Ak niektorý dokument pri podaní chýbal, pravidlá umožňujú jeho nahradenie čestným vyhlásením a následným doplnením do 14 dní.
„Ak niekto tvrdí, že bola výzva ušitá na konkrétnu firmu, nech povie, ktorá konkrétna podmienka bola ušitá na ktorú konkrétnu firmu. Takéto všeobecné obvinenia sú hrubo zavádzajúce. Navyše prvá ponuka prišla až 26. júla o 10:44, teda takmer dva dni po zverejnení výzvy. Ak bolo všetko vopred dohodnuté a ušité na mieru, prečo prvá ponuka neprišla okamžite, ako sa to stalo pri iných výzvach v predchádzajúcich obdobiach?“ zdôraznil Šalitroš.
Nepravdivé je podľa MIRRI aj tvrdenie, že ide o systém „kto príde prvý, ten berie“. Ponuky sa nevyberajú podľa času ich doručenia, ale podľa vopred zverejneného 100-bodového hodnotiaceho systému. Ten posudzuje lokalitu a dostupnosť, technickú a povoľovaciu pripravenosť, ekonomickú výhodnosť, urbanisticko-právne predpoklady, sociálny a environmentálny dopad a odborné posúdenie realitným expertom. Úspešná ponuka musí zároveň splniť minimálny počet bodov v každom pilieri a dosiahnuť najmenej 75 zo 100 bodov.
„Nepravdivé a hrubo zavádzajúce je aj prirovnanie k nástenkovému tendru. Plné znenie výzvy bolo od začiatku zverejnené na webovom sídle MIRRI Developments a Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a na všetkých ich sociálnych sieťach ako napríklad Facebook. Informácia bola komunikovaná prostredníctvom platenej inzercie v Hospodárskych novinách a na najväčších realitných portáloch Nehnuteľnosti.sk, Top Reality a Reality.sk, kde si tieto informácie mohla prečítať široká odborná aj laická verejnosť. MIRRI zároveň distribuovalo tlačovú správu s danou výzvou všetkým relevantným médiám a tlačovým agentúram. Za všetky spomenieme Ringier Slovakia Media (aktuality.sk), News and Media Holding (pluska.sk), Petit Press (sme.sk) či Mafra Slovakia (hnonline.sk). Tlačovým agentúram TASR a SITA. Televíziám a celoslovenským mediálnym skupinám Markíza – Slovakia a JOJ Group a taktiež verejnoprávnym médiám ako STVR (bývalá RTVS). O výzve verejne komunikoval aj minister Samuel Migaľ v televíznom vystúpení. Výsledkom bolo 12 doručených ponúk, ktorých objem výrazne prekročil disponibilné zdroje. V prípade, že niektoré ponuky nebudú nakoniec akceptované, alebo budú vyradené v hodnotení, môže byť výzva opätovne otvorená, ako je to v jej podmienkach,” informoval Šalitroš.
MIRRI Developments zatiaľ nevybralo žiadneho víťaza a neuzatvorilo žiadnu zmluvu. Dvanásť doručených ponúk sa aktuálne kontroluje z hľadiska úplnosti a formálnej správnosti. Následne ich posúdi hodnotiaca komisia podľa vopred zverejnených kritérií, pridelí im body a zostaví poradie. Výsledkom hodnotenia a posúdenia odborníkmi bude zoznam posudzovaných projektov, ktoré najlepšie spĺňajú požadované kritériá a potom sa môžu začať rokovania o konkrétnych zmluvných podmienkach. Samotné predloženie ponuky pritom žiadateľovi nezakladá nárok na uzatvorenie zmluvy. MIRRI je pripravené následne celý proces vyhodnotenia a schválenia projektov podrobiť hĺbkovej ministerskej kontrole a jej výsledky komunikovať verejnosti a médiám.
„Je absolútne zarážajúce, že práve Veronika Remišová a Ján Hargaš dnes spochybňujú výzvu, pri ktorej sú pravidlá verejné, boli maximálne transparentne komunikované širokej laickej aj odbornej verejnosti a ponuky sa ešte len kontrolujú. A o úspešných žiadateľoch nebolo zatiaľ ani rozhodnuté. O to viac, keď si pripomenieme výsledky ich pôsobenia na MIRRI – napríklad na štátnu spoločnosť Slovensko IT, pri ktorej kontrola identifikovala desiatky problémov a rezort následne vyčíslil škodu na milióny eur a mnohé iné, v ktorých sme podávali trestné oznámenia a podania na Európsku prokuratúru. Dnes tí istí ľudia bez štipky hanby chcú rozdávať lekcie o transparentnosti a hospodárnosti. Preto budeme v najbližších dňoch zvažovať trestné oznámenia za ohováranie a krivé obvinenie a podávať podnet na Radu pre mediálne služby za neobjektívne a tendenčné informovanie niektorých médií, napríklad portálu 360tka o uvedenej výzve,“ uzavrel štátny tajomník MIRRI Radomír Šalitroš.
