Na potrebe intenzívnej spolupráce pri príprave nového programového obdobia európskych fondov po roku 2028 sa na dnešnom stretnutí zhodli zástupcovia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) so zástupcami územnej samosprávy. Zdôraznili, že strategické rozhodnutia ani rozvojové plány nemôžu vznikať bez aktívnej účasti regiónov, ktoré najlepšie poznajú potreby miest a obcí.
Stretnutie so zástupcami miest, obcí a samosprávnych krajov je súčasťou série rokovaní, ktorými MIRRI SR zbiera podnety pre prípravu Národného a regionálneho partnerského plánu, kľúčového dokumentu pre čerpanie európskych fondov v období 2028 – 2034.
„Ak chceme pripraviť dobrý plán pre budúcnosť našej krajiny, musíme počúvať regióny, pretože práve tam sa rozhoduje o tom, ako sa ľuďom na Slovensku naozaj žije. Aj preto som prakticky každý týždeň v slovenských regiónoch a stretávam sa so starostami a primátormi, aby sme hovorili o konkrétnych problémoch aj možnostiach rozvoja,“ uviedol minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ.
Minister zároveň pripomenul, že Slovensku sa v minulom roku podarilo zachrániť významnú časť európskych zdrojov. „Aj napriek náročným rozhodnutiam sa nám v spolupráci s ďalšími rezortmi podarilo zachrániť približne 700 miliónov eur z eurofondov, ktoré by Slovensko inak mohlo stratiť. Naším spoločným cieľom je, aby sme do Bruselu nevrátili ani jedno euro,“ zdôraznil.
Diskusia sa zamerala aj na prípravu nového programového obdobia, v ktorom by Slovensko mohlo mať k dispozícii približne 19,9 miliardy eur z európskych zdrojov. Podľa ministra je však dôležité, aby sa tieto zdroje využívali efektívne a prinášali reálny rozvoj.
„Už nemáme priestor na projekty, ktoré vznikajú len preto, aby sa minuli peniaze. Eurofondy musia byť investíciou do budúcnosti krajiny a do rozvoja slovenských regiónov. Ak chceme vyvážený rozvoj Slovenska, musíme viac počúvať aj malé obce, ktoré tvoria viac ako polovicu všetkých samospráv,“ doplnil minister.
MIRRI SR zároveň aktívne presadzuje, aby Slovensko bolo v novom období vnímané aj ako pohraničný región Ukrajiny, čo by mohlo priniesť nové investičné príležitosti najmä pre Prešovský a Košický kraj.
Splnomocnenec vlády pre prípravu Národného a regionálneho partnerského plánu Ladislav Šimko upozornil, že príprava nového obdobia si vyžaduje koordináciu naprieč rezortmi aj úrovňami riadenia.
„Úlohy, ktoré stoja pred Slovenskom pri príprave obdobia fondov 2028 – 2034, sú veľmi vážne. Dokument, ktorý pripravujeme, musí vzniknúť v úzkej spolupráci štátu, samosprávy aj ďalších partnerov, pretože Slovensko si nemôže dovoliť prísť ani o jedno euro z európskych zdrojov,“ uviedol.
Ministerstvo bude v najbližších mesiacoch pokračovať v pracovných stretnutiach s ďalšími partnermi vrátane podnikateľského sektora a odborných organizácií. Cieľom je pripraviť strategický dokument, ktorý bude vychádzať z potrieb území a umožní efektívne využitie európskych zdrojov pre rozvoj Slovenska.
***
Citácie územných partnerov
Predseda SK8 Jozef Viskupič:
„Európske zdroje dnes v našej krajine predstavujú z hľadiska investičných projektov až viac ako 80 až 85 percent zdrojov, ktoré máme. Preto pán minister naozaj manažuje dôležitý proces pre budúce programové obdobie. My za samosprávne kraje sme sa rozhodli po predchádzajúcich skúsenostiach prísť do tejto debaty s tým, že poučme sa z minulosti a nastavíme to do budúcnosti tak, aby samospráva a regióny, ktoré reprezentuje združenie SK8, boli aktívne zapojené do celého nového procesu. Chceme byť priamo pri vyjednávaní aj s Európskou komisiou, pretože sme členmi Výboru regiónov. Reforma kohéznej politiky je pre nás dôležitým momentom a záväzkom.“
„Verím tomu, že s územnými partnermi aj s ministerstvom sa nám podarí nastaviť ten plán takým spôsobom, aby sa v ňom videl úplne každý. Čiže obyvateľ a obyvateľka aj tej najmenšej obce, strednej obce, mesta, regiónu aj celého Slovenska.“
Predseda ZMOS Jozef Božik:
„Uvedomujeme si, že modernizácia čaká aj verejnú správu nielen na Slovensku, ale pravdepodobne celú Európu, keďže je potrebná konkurencieschopnosť v porovnaní či už so Spojenými štátmi alebo s Áziou. Bude to pre nás veľmi ťažké a zložité a Slovensko sa tomu nevyhne. To znamená, že my potrebujeme, aby hlas samospráv bol vypočutý a pán minister deklaroval, že jeho záujem je už pri príprave dokumentu, aby sme boli nielen vypočutí, ale aby ten hlas zdola bol pretavený aj do prípravy dokumentov, ktoré potom budú predmetom rokovania s Európskou komisiou.“
„Už nebude možné povedať, že Slovensko bude len dostávať peniaze, ale už budeme aj my tým, kto sa bude výrazným spôsobom spolupodieľať. Máme pracovné skupiny zložené aj z našich expertov, či už ministerských alebo našich organizácií a pripravujeme zadania projektov preto, lebo Európska komisia bude na to pozerať trošku inak. Budeme musieť začať čerpať peniaze hneď od roku 2028. To znamená, že schopnosť absorpcie týchto zdrojov bude kľúčová ako pre obce, mestá, tak aj pre samosprávne kraje.“
Predseda ÚMS Richard Rybníček:
„Nie je možné, aby sa regióny, mestá a obce dozvedali na poslednú chvíľu, aké veľké investičné projekty v jednotlivých regiónoch plánuje vláda. Samozrejme, ani naopak, vláda sa nemôže na poslednú chvíľu dozvedať o tom, čo budeme robiť my v našich regiónoch, mestách a obciach. Okrem koncepcie územného rozvoja Slovenska je pre mňa kľúčové, aký plán má vláda. Keď budeme vedieť tento koncept, potom je úplne jednoznačné, že si musíme Slovensko normálnym spôsobom rozdeliť na takzvané mestské funkčné oblasti, to znamená oblasti, kde sú prirodzeným centrom poskytovania služieb mestá a ich okolie, to znamená všetci starostovia a primátori, ktorí spadajú do tohto konceptu.“
Michal Sekerák zo Združenia malých obcí:
„Za nás malých môžem povedať, že doteraz sme mali absolútne malé možnosti tieto fondy čerpať. Za seba môžem sľúbiť, že na to, čo bolo povedané, budem dávať pozor.“
