Spolupráca na úrovni EÚ
Diskusia o mestách a ich rozvoji sa v Európe významne rozprúdila v posledných desaťročiach. Od konca 90. rokov 20. storočia sa začali uskutočňovať pravidelné stretnutia ministrov zodpovedných za rozvoj miest. Viedli k upevneniu „perspektívy EÚ“ v oblasti urbanizácie („mestské acquis“), ktorú je možné pretaviť do prístupu EÚ k trvalo udržateľnému rozvoju miest. Prístup sa postupne nielen formuloval teoreticky, ale aj realizoval v praxi vďaka mestským iniciatívam podporovaným EÚ vo forme jej politiky súdržnosti a ďalším špecificky mestským iniciatívam.
V dlhom procese formovania európskeho prístupu k rozvoju bol určujúci rok 2007, keď bola prijatá Lipská charta o udržateľných mestách. Ponúkla princíp uplatňovania holistickej integrovanej politiky rozvoja a osobitnú pozornosť venovala deprivovaným mestským štvrtiam. Hlavným posolstvom pôvodnej Lipskej charty bola podpora integrovaného a udržateľného rozvoja miest a zlepšovanie podmienok na život v európskych mestách s dôrazom na znevýhodnené územia. Integrovaný prístup je dnes rovnako ako v roku 2007 nevyhnutný. Všetky výzvy a faktory, ktoré transformujú spoločnosť, vytvárajú aj potenciálne politické, ekonomické, sociálne či ekologické výhody alebo nerovnosti. Reakciou na všetky tieto výzvy je práve revízia pôvodnej Lipskej charty. Nová Lipská charta bola prijatá počas neformálneho stretnutia ministrov zodpovedných za urbánne otázky 30. novembra 2020. Nová Lipská charta nadväzuje na pôvodnú Lipskú chartu z roku 2007 a reaguje aj na skúsenosti získané pri implementácii Urbánnej agendy pre EÚ – Amsterdamského paktu.
Nová Lipská charta hovorí o transformačnej sile miest v prospech verejného blaha a je založená na integrácii sociálnej, ekologickej a ekonomickej dimenzie udržateľného rozvoja. Európske mestá majú byť spravodlivé, zelené a produktívne. Správna kombinácia týchto dimenzií s využitím integrovaného prístupu prispeje k rozvoju odolných miest. Tieto mestá potom budú schopné čeliť sociálnym, ekonomickým a ekologickým výzvam, poskytnú a zamerajú sa na zabezpečenie vysokej kvality života pre všetkých. Zároveň je potrebné, aby do procesu transformácie miest boli zapojení vládni aj mimovládni aktéri zo všetkých úrovní a sektorov.
- Nová Lipská charta (PDF, 4,28 MB)
- Implementácia Novej Lipskej charty prostredníctvom viacúrovňového riadenia (PDF, 3,46 MB)
- The New Leipzig Charter (PDF, 2,23 MB)
- Implementing the New Leipzig Charter through multi-level governance (PDF, 2,79 MB)
Súčasné globálne výzvy sú komplexné a vzájomne prepojené. Vyžadujú si viacúrovňové a viacsektorové reakcie a kombináciu rôznych intervencií. Urbánna agenda pre EÚ bola spustená v máji 2016 prijatím Amsterdamského paktu. Predstavuje viacúrovňovú metódu podporujúcu spoluprácu členských štátov, miest, Európskej komisie a ďalších zainteresovaných subjektov. Správa je teda jednoduchá – spolupracujeme na rôznych úrovniach vlády, pretože spolu dokážeme viac.
Kľúčovým mechanizmom implementácie Urbánnej agendy pre EÚ sú tematické partnerstvá zložené zo zástupcov rôznych úrovní riadenia a rôznych zainteresovaných subjektov. Po prvýkrát sú v centre diania mestá rôznych veľkostí a zámerom je nájsť spoločné riešenia v priamom dialógu so všetkými zainteresovanými. Urbánna agenda pre EÚ sa zameriava na tri piliere: lepšia regulácia, lepšie financovanie a lepšie znalosti. Všetky partnerstvá vytvorené pod hlavičkou Urbánnej agendy pre EÚ spracúvajú akčné plány, ktoré navrhujú aktivity a zmeny v rámci troch pilierov súvisiace s rôznymi úrovňami riadenia. Táto pracovná metóda poskytuje mestám možnosť vysvetliť svoje problémy a výzvy, ktorým čelia, a upozorniť na problémy, ktorým čelia pri implementácii rôznych politík, nariadení či zákonov.
Prvým prijatým dokumentom Urbánnej agendy pre EÚ bol Amsterdamský pakt prijatý v roku 2016. V roku 2021 bola prijatá Ľubľanská dohoda, ktorej súčasťou je aj Viacročný pracovný program.
- Amsterdamský pakt (PDF, 969 kB)
- Pact of Amsterdam (PDF, 1,24 MB)
- Ľubľanská dohoda (PDF, 524 kB)
- Ljubljana Agreement (PDF, 406 kB)
Nová urbánna agenda
Nová urbánna agenda (ďalej len „NUA“) je výsledkom konferencie Organizácie spojených národov (ďalej len „OSN“) o bývaní a udržateľnom rozvoji miest Habitat III, ktorá sa uskutočnila 17. – 20. októbra 2016 v Quite (Ekvádor). NUA predstavuje spoločnú víziu lepšej a udržateľnejšej budúcnosti urbanizácie, ktorá ak bude dobre naplánovaná a riadená, môže byť významným nástrojom udržateľného rozvoja tak pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny. Dokument s názvom NUA bol na pôde OSN oficiálne schválený Rezolúciou 71/256 na 68. plenárnom zasadnutí 71. zasadnutia Valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v decembri 2016.
NUA obsahuje konkrétne návrhy ako reagovať na výzvy, ktoré vyplývajú z urbanizácie a demografického vývoja a ako ich zmeniť na príležitosti, ktorými sa podporí ekonomický, sociálny a environmentálny rozmer udržateľného rozvoja.
NUA v úvodnej časti deklaruje, že do roku 2050 sa očakáva približne zdvojnásobenie populácie mestských aglomerácií, čo prináša významné vplyvy na rozvoj všetkých oblastí života. Napriek snahám o skvalitnenie podmienok pre život od ostatnej konferencie Habitat II neustále rastie nerovnosť, sociálna a priestorová segregácia najchudobnejších, čo je závažnou prekážkou udržateľného rozvoja. NUA pripomína, že k riešeniu problémov je potrebné pristupovať integrovaným spôsobom so zapájaním všetkých skupín aktérov.
NUA popisuje stav, ktorý je žiaduce dosiahnuť, aby mohli byť hodnoty, ktoré mestské aglomerácie tvoria, zachované a rozvíjané. Zdôraznené sú základné postuláty ako: zachovanie a rozvíjanie sociálnych a environmentálnych funkcií; participatívnosť pri rozhodovaní; rodová rovnosť v dostupnosti vymožeností a hodnôt; udržateľnosť ekonomického rozvoja, fungovanie miest nad rámec ich administratívnych hraníc; prevencia vzniku katastrof či zachovávanie ekosystémov.
