Stratégia Európa 2020

V r. 2010 po rozsiahlych celoeurópskych diskusiách Európska rada schválila nástupnícku stratégiu Lisabonskej stratégie pre ďalšie obdobie – stratégiu Európa 2020.

Podstatou stratégie je koordinácia hospodárskych politík a politík zamestnanosti s cieľom zabezpečovať rast a zamestnanosť. Stratégia z obsahového hľadiska zastrešuje cielený výber tém, z viacerých politík EÚ, hlavne výskumu, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych záležitostí, informačnej spoločnosti, podnikania a priemyslu, energetiky, životného prostredia. Krajiny Európskej únie, najmä tie, ktoré používajú euro, koordinujú počas celého roka svoje hospodárske a fiškálne politiky, aby si zosúladili spoločné ciele a povinnosti.

Jedným zo základných nástrojov stratégie sa stali integrované usmernenia o hlavných smeroch hospodárskych politík a usmernenia politík zamestnanosti, ktoré prijala Komisia v roku 2010.

Hlavné smery hospodárskych politík (PDF, 200 kB) členských štátov a Únie –  časť I integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov  – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Po nástupe Európskej komisie na čele s predsedom J. C. Junckerom (2014) boli hlavné smery revidované Odporúčaním Rady (EÚ) 2015/1184 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie , rovnako revidované boli Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Tematicky je stratégia postavená na 3 prioritách, 5 cieľoch a 7 hlavných iniciatívach.

3 priority stratégie Európa 2020

1. Inteligentný rast: vytvorenie hospodárstva založeného na znalostiach a inovácii.
2. Udržateľný rast: podporovanie ekologickejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívnejšie využíva zdroje.
3. Inkluzívny rast: podporovanie hospodárstva s vysokou mierou zamestnanosti, ktoré zabezpečí sociálnu a územnú súdržnosť.

5 cieľov stratégie Európa 2020

1. Miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20–64 rokov by sa mala zvýšiť zo súčasných 69 % na minimálne 75 %, vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšieho začlenenia migrantov medzi pracovnú silu (cieľ SR: 72 %).
2. Investovať 3 % HDP do výskumu a vývoja (cieľ SR: 1 %, od NPR SR 2013 zvýšenie na 1,2 %).
3. Zmena klímy a energetika: Znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok) / zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % / zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % (cieľ SR: znížiť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS tak, aby nepresiahli úroveň z r. 2005 o viac ako 13 % / zvýšiť podiel energie z OZE na   hrubej konečnej spotrebe energie na 14 % / zvýšiť energetickú efektívnosť prostredníctvom úspory 11 % konečnej spotreby energie v porovnaní s priemernou spotrebou v r. 2001 – 2005).
4. Vzdelávanie: znížiť mieru predčasného ukončenia  školskej  dochádzky zo súčasných 15 % na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo  veku 30– 34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z 31 % na min. 40 % (cieľ SR: 6 % a 40 %).
5. Sociálna inklúzia: Vymaniť najmenej 20 miliónov obyvateľov EÚ z rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín by sa mal znížiť o 25%, čím by sa viac ako 20 miliónov ľudí malo dostať nad hranicu chudoby), merané kombináciou ukazovateľov riziko chudoby + materiálna deprivácia + domácnosti s nízkou intenzitou práce (cieľ SR: 170 tisíc ľudí).

Národné ciele stratégie Európa 2020 pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 386/2010 dňa 9. júna 2010 k Návrhu pozície SR k národným cieľom stratégie Európa 2020. Následne boli doplnené alebo prehodnotené ciele SR schválené uznesením vlády SR č. 806/2010 dňa 17. novembra 2010 k Národnému programu reforiem SR 2010, ktorý bol náčrtom programu pre ďalšie obdobie. Uznesením vlády SR č.  256/2011 zo dňa 20. apríla 2011 bol schválený prvý komplexný národný program reforiem v rámci stratégie Európa 2020, v ktorom boli uvedené odsúhlasené aj národné ciele. V roku 2013 bola upravená cieľová hodnota pre výskum a vývoj, ostatné národné ciele sa nemenili.

7 iniciatív stratégie Európa 2020

1. „Inovácia v Únii“ na zlepšenie rámcových podmienok a prístupu k financovaniu výskumu a inovácii s cieľom zabezpečiť, aby inovatívne myšlienky viedli k vytvoreniu produktov a služieb, ktoré zabezpečia rast a pracovné miesta (oznámenie Európskej komisie COM(2010)546 zo 6. 10. 2010).
2. „Mládež v pohybe“ na zlepšenie výsledkov systémov vzdelávania a uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce (oznámenie Komisie COM (2010)478  z 15. 9. 2010).
3. „Digitálny program pre Európu“ na urýchlenie zavedenia vysokorýchlostného internetu a čerpanie výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh pre domácnosti a podniky (oznámenie Komisie COM(2010)245  z 19. 5. 2010).
4. „Európa efektívne využívajúca zdroje“ na podporu oddelenia hospodárskeho rastu od využívania zdrojov, podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu odvetvia dopravy a podporu energetickej účinnosti (oznámenie Komisie COM (2011)21 z 26. 1. 2011).
5. „Priemyselná politika vo veku globalizácie“ na zlepšenie podnikateľského prostredia, najmä pre malé a stredné podniky, a na podporu rozvoja pevnej a udržateľnej priemyselnej základne, ktorá bude konkurencieschopná vo svetovom rozsahu (oznámenie Komisie COM(2010)614  z  27. 10. 2010).
6. „Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ na modernizovanie trhov práce a posilnenie postavenia ľudí podporovaním rozvíjania ich zručností počas celého ich života s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a lepšie zosúladiť ponuku na trhu práce s dopytom, vrátane pracovnej mobility (oznámenie Komisie COM (2010)682 z 23. 11. 2010).
7. „Európska platforma na boj proti chudobe“ na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti, aby všetci mohli využívať výhody plynúce z rastu a zamestnanosti a aby ľudia žijúci v chudobe a sociálnom vylúčení mali možnosť žiť dôstojný život a aktívne sa podieľať na živote spoločnosti (oznámenie Komisie COM(2010)758 z 15. 12. 2010).

Nový systém správy ekonomických záležitostí EÚ

je založený na troch hlavných pilieroch:

1. posilnený hospodársky program s prísnejším dohľadom EÚ: dohodnuté politické priority a ciele, ktoré sú súčasťou stratégie Európa 2020; dodatočné záväzky členských štátov prijaté v  rámci Paktu Euro Plus; prísnejší dohľad nad hospodárskymi a fiškálnymi politikami EÚ v rámci Paktu stability a rastu; nové nástroje určené na riešenie makroekonomických nerovnováh a novú pracovnú metódu – európsky semester – zameranú na každoročné hodnotenie hospodárskych a rozpočtových priorít v tom istom čase,
2. opatrenia na zabezpečenie stability eurozóny:  EÚ v roku 2010 reagovala na dlhovú krízu založením dočasných podporných mechanizmov pre členské štáty, od roku 2013 trvalým Európskym mechanizmom pre stabilitu (EMS). Tieto podporné opatrenia sú podmienené dôslednou fiškálnou konsolidáciou a reformnými programami a sú vyvinuté v úzkej spolupráci s Medzinárodným menovým fondom,
3. opatrenia na zlepšenie stavu finančného sektora: nové pravidlá a nové agentúry, ktorých cieľom je včasná prevencia problémov, ako aj riadna regulácia a dohľad nad všetkými finančnými subjektmi.

Dňa 5. marca 2014 zverejnila Európska komisia svoje oznámenie o stave napĺňania stratégie Európa 2020 Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 a v priebehu roka vyhlásila verejnú konzultáciu v súvislosti so strednodobou revíziou stratégie Európa 2020. Výsledky potvrdili,  že stratégia sa stále považuje za vhodný rámec na podporu zamestnanosti a rastu.  Mierne upravená bola štruktúra európskeho semestra a v roku 2015  aj hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre politiku zamestnanosti.

Inštitucionálne zabezpečenie stratégie v SR

V zmysle uznesenia vlády SR č. 806 zo 17. novembra 2010 k Národnému programu reforiem SR 2010 boli za národných koordinátorov stratégie schválení predsedníčka vlády SR a minister financií SR. Súčasne bolo zrušené uznesenie  vlády SR č. 152 zo 16. februára 2005 k návrhu inštitucionálneho zabezpečenia koordinácie Lisabonskej agendy v Slovenskej republike, v zmysle ktorého boli národnými koordinátormi podpredseda vlády SR pre európske záležitosti (funkcia v roku 2010 zanikla) a minister financií SR.

Za ÚV SR úlohy národného spolukoordinátora od roku 2007 zabezpečoval odbor prierezových priorít, od roku 2014 zaradený do sekcie Centrálny koordinačný orgán (S CKO) a v júni 2016 delimitovaný na novovzniknuté Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Odbor priebežne dohliada najmä na priemet stratégie do systémových dokumentov a operačných programov ŠF a KF / EŠIF a zapája sa do kľúčových aktivít v rámci stratégie a európskeho semestra.