Focus – „Drahokam sa vždy drahokamom čistí,“ – táto metafora Pavla Országha Hviezdoslava otvárala výstavu akademického maliara pána Mariána Oravca v Galérii Jána Koniarka v Trnave v priestoroch z Regionálneho operačného programu rekonštruovanej národnej kultúrnej pamiatky Židovskej synagógy. Drahokam preto, lebo Oravec bol žiakom majstra Albína Brunovského a rovnako ako u tohto majstra aj Oravec je dnes známy doslova na celom svete. Jeho dielo si kúpila aj japonská princezná a vlastní ho aj slávny americký jazzový gitarista Al Di Meola. Žil v Austrálii aj vo Viedni, vystavoval v Splite, Melbourne, Antverpách, Amsterdame, Utrechte, či Ferarre, kde Taliani v roku 2014 boli príjemne šokovaní, že v dnešnom pretechnizovanom svete ešte niekto tvorí pôvodnými technikami a starými profesionálnymi postupmi. Preto sa reprodukcie jeho diel objavili v talianskej tlači a na viacerých talianskych umeleckých a spravodajských serveroch.
Majster Oravec sa po prvýkrát predstavil slovenskému publiku po roku 1989 svojím súborným dielom olejomalieb, ale aj grafík, exlibrisov, či ilustráciami do kníh a komiksovou tvorbou vo výstavných priestoroch synagógy v Trnave, kde sme ho stretli pred obrazom zelenej mužskej príšery s nahými ženami v pozadí s názvom Predstavenie v Uluru z roku 1994: „V Bratislave ťažko podobný reprezentatívny priestor s históriou, svetlom, miestom, architektúrou, proste s príbehom nájdete. Preto som prišiel do Trnavy.“
Multifunkčná galéria vo vynovenej synagóge mu umožnila prezentovať 30 olejomalieb a vyše 80 grafík. Nepodlieha módnym trendom, ale rozvíja vlastný tajomný svet mystickej krajiny Ikárie, kde žijú okrídlené bytosti podobné Ikarovi a animy – tvory z polovice ľudia, z polovice zvieratá. Kedysi starí ikonomajstri maľovali ikony s tým vedomím, že vtedajšia verejnosť nevedela čítať a teda ikony boli maľovanou modlitbou; že pri pozeraní na ne sa ľudia očami modlili. Ako pripomenul kurátor výstavy, aj pri prezeraní diel majstra Oravca nachádzame v nich zašifrované odkazy, každodenné prosby, žaloby, či priania: „Sú to príbehy túžby v lepší svet, v ktorom každý potrebuje v prvom rade mať, dostávať a cítiť lásku.“
Stálou múzou je pre maliara pána Oravca jeho manželka pani Renáta, ktorá v červených šatách ladila s postavami žien jej manžela: „Je logické, že sa umelec inšpiruje tým, čo ho obklopuje a je dobré, ak môže vystavovať v priestoroch, ktoré spolu súzvučia.“
Ako dodala jedna z návštevníčok pani Júlia z Bratislavy na adresu maliarových inšpirácií: „V každom človeku sa skrýva aj čosi nízke zvieracie, takže tieto diela sú veľmi pôsobivé a umelecký historický priestor, ktorý má duchovno vo vienku, pričom pripomína hrôzy vojny; sa viac zvýrazňuje podmanivosť tejto chvíle, či mystika tohto umelca a jeho diela.“
Bývalý lodník pán Pavol Mikula z Bratislavy s károvaným šálom na ramenách si zasa myslí: „Obrazy je zbytočné komentovať, lebo hovoria samé za seba rovnako, ako aj táto nádherná galéria.“
Ako pripomenul riaditeľ galérie akademický architekt pán Róbert Němeček stojaci pred historickým portálom v angličtine, drahokamom je dnes opäť aj budova chrámu v centre Trnavy: „Synagógu začali stavať v roku 1891. V 2. svetovej vojne došlo k úplnému zdecimovaniu židovských obyvateľov Trnavy, ktorých tu žilo vyše troch tisíc. Budova synagógy teda chátrala viac ako sedemdesiat rokov.“
K zmene prišlo potom, ako Trnavský samosprávny kraj získal na projekt rekonštrukcie synagógy, ktorú dnes využíva Galéria Jána Koniarka, príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. „Budova doslova vstala z mŕtvych,“ hovorí riaditeľ pán Němeček.
Oživili sa pôvodné štukatúry, stropné maľby, ale prišla aj nová vykurovacia technika, ktorá významným spôsobom šetrí prostriedky vyššieho územného celku vynakladané predtým na energie: „Môžeme hovoriť o úspore viac ako tretiny nákladov, aké sa vynakladali predtým na vykurovanie budovy,“ zdôrazňuje pán riaditeľ.
Najdôležitejším faktom je skutočnosť, že v synagóge vznikli priestory na dôstojné pripomenutie si hrôz fašizmu. Pred vstupom do synagógy si našiel miesto pamätník obetiam holokaustu a priestor získal okrem novej dlažby s osvetlením aj nové lavičky. Synagóga má bezbariérové riešenie vstupov aj s novým výťahom pre imobilných návštevníkov.
Históriu dopĺňajú rekonštruované tabule Božieho desatora, či stála expozícia histórie židovstva v Trnave s dôstojným pripomenutím si hrdinstva tunajšieho rodáka Alfréda Wetzlera, ktorý v dejinách ako prvý na svete spolu s Rudolfom Vrbom z Osvienčimu, odkiaľ ušli z koncentračného tábora v roku 1944; priniesli svedectvo o tom, aké zverstvá sa dejú v táboroch, kde fašisti beštiálne mučili a vraždili bezbranných ľudí.
Prítomný lekár z Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch v Bratislave pán MUDr. Milan Beier si všetko fotografoval: „Spomienky dokážu sprostredkovať môj terajší estetický dojem, aký majú aj iní návštevníci, čo napomáha človeku k regenerácií celkových duševných a psychických síl.“
Budovu využíva pri vysielaní slávnostných programov aj Slovenská televízia. Moderná informačno – komunikačná technika získaná takisto z projektu umožňuje okrem inštalácií výstav, aj rôzne iné podujatia. Vystupujú tu hudobní umelci, za ktorých dojem z prestavby zhrnul populárny spevák pán Paľo Drapák: „Umenie je predobraz neba; a predvádzať ho v tejto krásnej stavbe tento pocit ešte viac umocňuje.“
Rekonštrukcia a modernizácia Synagógy – Centra súčasného umenia Galérie Jána Koniarka v Trnave
Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu
Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.
Príspevok z EÚ zdrojov
640 491,75 eur
Začiatok a ukončenie realizácie projektu
01/2015 – 11/2015
Kontakty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
Sekcia programov regionálneho rozvoja
Račianska 153/A
P. O. Box 1
830 03 Bratislava 33
e-mail: inforop@land.gov.sk
