FOCUS – Druhé najväčšie mesto Slovenska sa zviditeľnilo vďaka európskym fondom v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013. Metropola východu SR má 22 mestských častí, ku ktorým patrí aj Krásna. Tu sa nachádzajú archeologické nálezy, ktoré sú staršie než tie, ktoré sa viažu k samotným Košiciam. Krásna je pokladnicou nielen košickej, ale aj slovenskej histórie.
Na miestnej Základnej škole košického mučeníka sv. Mareka Križina deti v triede počas hodiny rozmýšľajú, čo za hrôzy priniesli občianske vojny na Balkáne pri vzniku nových štátov z krajín bývalej Juhoslávie na konci deväťdesiatych rokov 20. storočia.
„Ešte dobre, že u nás sa také niečo nestalo, keď sa delil štát s Čechmi,“ niektoré deti sa po tejto poznámke rozosmejú. Pripadá im to neuveriteľne, že by Slováci a Česi mohli spolu bojovať. Priateľské vzťahy týchto dvoch národov sú nadštandardné, čo spontánne chápu aj žiaci krasňanskej školy. Je im to prirodzené.
Na hodine im radová sestrička Bronislava z mníšskeho rádu sv. Vincenta de Paul vysvetľuje výhody, aké máme vďaka nášmu členstvu v Európskej únii. Už teraz je z tohto zoskupenia krajín jeden spoločný štát definovaný rovnakými uznávanými hodnotami. Vzniká nová entita – európsky ľud najmä vďaka mládeži, ktorá čoraz menej vníma rozdiely starých a nových členských krajín. Už dnes sú viditeľné kontúry budúcej únie – práve na mladej generácii, ktorá je už doma takmer všade vďaka jazykovým znalostiam.
Ani žiaci z Krásnej už nechápu, aký zmysel mali kedysi hranice. Sú na prahu nového života, ale vedia, že sa v rámci EÚ môžu pohybovať slobodne, lebo sú tu doma. A prirodzene vnímajú aj fakt, že vďaka európskym fondom sa ruina, okolo ktorej museli roky chodiť, lebo stojí v centrálnej časti pred vstupom do školy hneď vedľa kostola, znovuzrodila. Opäť jej narástli múry. Opravili sa fasády. Postavila sa strecha. Krásňanský kaštieľ vlastne vstal ako Fénix z popola.
„Keď sme boli menší, hrali sme sa tam na schovávačku,“ spomína ôsmačka Janka.
O niečom inom hovorí riaditeľ neziskovej organizácie Zachráňme kaštieľ v Krásnej, inak major z Krajského riaditeľstva Policajného zboru a už trojnásobný starosta Krásnej, JUDr. Marek Kažimír:
„Kaštieľ pustol desaťročia. Vznikali tam divoké skládky. Celý objekt sa stal vyhľadávaným miestom narkomanov, keďže tu boli pred verejnosťou v rôznom haraburdí ukrytí.“
Ako hovorí miestny poslanec Pavol Hake, „bola to v podstate džungľa.“
Žiaci ôsmeho ročníka základnej školy vidia okolnosti pomoci triezvo a jasne, ako to zhrnul ich spolužiak Janko:
„Žijeme predsa v Európskej únii. Aj Krásna leží v EÚ, tak je logické, že sa kaštieľ opravuje práve za tieto peniaze.“
Viac ako 1,2 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja z Regionálneho operačného programu v podstate prepísali dejiny, ako hovorí exstarosta Ing. Vladimír Saxa: „Celé desaťročia sme boli presvedčení, že kaštieľ bol postavený v roku 1780. Pri reštauračných prácach sme však narazili na rok 1653, ktorý sme našli zobrazený na klenbovej freske.“
A tak sa Krásňanci zapálili horúčkou s menom história, kým kaštieľ do detailov neprešiel archeologickým prieskumom. A ten priniesol ďalšie prekvapenia. Pavol Hake v podzemí ukazuje, ako v základoch, ktoré sú dnes prístupné pre zvedavcov, narazili vedci na oveľa staršie nálezisko: „Architekt Ivan Gojdič a reštaurátor Peter Gomboš zistili, že vznik kaštieľa môžeme datovať až do 15. storočia.“
História je priam vášeň a najmä vtedy, keď sa dotýka vášho rodného miesta. Starosta Marek Kažimír poslanca Hakeho hneď dopĺňa: „Prvá písomná zmienka o Krásnej pochádza z roku 1143, kým samotné mesto Košice ju má až z roku 1230. Nečudo, že práve základy nášho kaštieľa sú staršie, než sme si mysleli a ukazujú ešte na bohatšiu minulosť. Podľa zistení odborníkov bola tu pôvodne opevnený kaštieľ s pôdorysom v tvare „Z“ so strieľňami, čiže mala obranný charakter zjavne v čase tureckých výpadov na Slovensko.“
Kaštieľ, ktorý dodnes stojí v tesnej blízkosti kostola, daroval gróf Zichy miestnemu farskému úradu, aby sa tu zriadila škola. Od cirkvi si kaštieľ prenajala nezisková organizácia, ktorú vytvorila mestská časť spolu s farnosťou, aby mohli kaštieľ zachrániť pred totálnym zánikom. Exstarosta Vladimír Saxa žartuje: „Slovensko pozná Zichyho palác v Bratislave, je na čase, aby spoznalo aj Zichyho kaštieľ v Krásnej.“
Čo všetko sa tu asi odohrávalo v najstarších časoch, o ktorých nemáme veľa správ? Fantázia vďaka poznaniu historických okolností si dokáže všeličo vytvoriť najmä vtedy, ak o veci uvažuje mladý človek.
„Myslím si, že o Krásnu sa bojovalo, lebo tu bola prirodzená križovatka obchodných ciest z juhu na sever a z východu na západ Európy,“ uvažuje ôsmačka Sára.
„Možno tu Turci hrali aj šachy,“ smeje sa vedľa sediaci spolužiak Paľo.
Priestor pred vstupom do základnej školy sa v Krásnej od základov zmenil. Už to nie je semenisko neporiadku, ale v podstate výstavný priestor priamo v intraviláne obce.
„Vďaka projektu Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013 sme mohli konečne realizovať našu predstavu o centrálnom bode kultúry v Krásnej,“ vysvetľuje Marek Kažimír. Presne vie, čo hovorí, veď v tejto mestskej časti Košíc sa mu podaril malý zázrak, keď tu v roku 2007 otvorili Kultúrny dom.
„Podaril sa nám vtedy husársky kúsok,“ pripomína nedávne časy poslanec Pavol Hake: „Kultúrny dom sme otvorili presne v deň, keď v hlavnom meste Slovenska v Bratislave otvárali budovu Slovenského národného divadla. A my sme si v Krásnej tiež otvárali náš kultúrny stánok, ale postavili sme ho v rekordne krátkom čase oproti vyše dvadsaťročnej stavbe národného divadla.“
Znovuzrodenie kaštieľa sleduje však trošku iné ciele, než na aké sa využíva kultúrny dom: „V obci nám dlhé roky chýbali reprezentačné priestory. Preto v kaštieli obnovíme svadobnú sieň, ktorá tu kedysi bola, ale potom sa z budovy stala ruina. Z podzemných priestorov sme po ich reštaurovaní pripravili prednáškovú viacúčelovú sálu, kde vedieme rôzne kurzy, či semináre. Prístavbou terasy a čitárne sa tak z kaštiela stáva kultúrno-vzdelávací bod celej mestskej časti,“ vysvetľuje Marek Kažimír.
Obnovená budova ponúka ešte širšie využitie: „Kaštieľ nemá len historickú hodnotu, ale najmä hodnotu osobnú pre obyvateľov Krásnej,“ zdôrazňuje exstarosta Vladimír Saxa a dodáva: „Kedysi v tejto budove sídlila škola, neskôr národný výbor, polícia a všetci mali sem blízko. Preto sa aj teraz rýchlo stane spoločným kontaktným bodom obce.“
Zaujímavý názor odznel na hodine sestry Bronislavy o európskych hodnotách z úst jej žiaka Ivana: „V kaštieli je konečne verejná knižnica. Doteraz bola len knižnica v škole. Takto nemusím chodiť až do mesta, ak v škole nejakú knihu nemajú, pohľadám ju hneď vedľa.“
Je dôležité, ak mladá generácia aj číta a snaží sa nájsť hodnoty v knihách, nielen na internete. Lenže kaštieľ hneď od obnovy plní viacero funkcií. Na terase sú koncerty vážnej hudby, či literárne čítania. Mamičky s deťmi oceňujú, že čitáreň je prepojená na detské ihrisko, takže vznikla aj zaujímavá oddychová zóna v obci.
„Vrásky mi pri obnove vždy robili nové archeologické objavy,“ vysvetľuje projektant Ing. Peter Lopúchovský: „Došlo síce k záchrane národnej kultúrnej pamiatke v poslednej chvíli, ale každý nový objav, ktorý je pre dejiny a kultúru dôležitý, znamenal ďalšie finančné nároky. Odborníci hovoria, že stavba patrí k najkrajším klasisistickým kaštieľom na Slovensku, čo sa týka fasády, výzdoby a reliéfov s vrcholne klasicistickom slohu.“
Pamiatkari museli odsúhlasovať každý stavebný zásah a mnohé práce murári nesmeli robiť, ale len odborníci reštaurátori pod vedením majstra Ivana Škandíka. Ako ukazuje poslanec Pavol Hake, pôvodne budova mala aj zadný vchod a kruhové okno museli do projektu na zásah pamiatkarov vytvoriť napriek projektu, v ktorom naznačené nebolo: „Pamätám si ako dieťa, že tam naozaj také okno bolo, ale potom, čo sa z budovy stala ruina, už bolo ťažšie spomenúť si na každý detail.“
Oproti kaštieľu je krátka ulička vedúca ku škole. V obloku náprotivného domu stojí so stále usmievavou tvárou takmer osemdesiatročná pani Anna Kiráľová, ktorej dom bol postavený v podobnom štýle ako pôvodný kaštieľ: „Náš dom má už viac ako 250 rokov, ale na novú fasádu, žiaľ, zatiaľ nemáme, aby sme sa aj farbou podobali opäť kaštieľu,“ ľutuje pani Kiráľová a dodáva: „Ale na kaštieľ sme všetci hrdí. A ja mám naň aj najkrajší výhľad.“
Ďalšia jej suseda Iveta Stašková si robí žarty, že ráno ani do obchodu nemusí ísť pre noviny, lebo vybehne z domu, čitáreň je už otvorená a prečítajú si s dcérou noviny tam. Prípadne by si podľa jej zlepšovacieho návrhu, mohli urobiť lanovku z okna až do čitárne. Po lane by spustili košík a naspäť by si vytiahli časopisy a ani vyjsť z domu by nemuseli.
Krásňanci majú zmysel pre humor. Pri vykopávkach nielen pomáhali, ale čo zručnejší majstri vyrábali z nájdených kostier a lebiek pôsobivé stolné lampy. Tvorivosť miestnych možno pochádza práve až z najstarších čias osídlenia. Najdôkladnejšie Krásnu preskúmal archeológ Dr. Belo Polla v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a nálezy sú roztrúsené po múzeách od Bratislavy po Košice. Preto Marek Kažimír zdôrazňuje: „Dali sme si za cieľ, že v kaštieli vystavíme všetky kópie vzácnych archeologických nálezov z Krásnej,“ objasňuje ambiciózne plány Marek Kažimír. Pripomeňme, že práve tu objavili šťastnou náhodou okrem iných vzácnych artefaktov histórie pri bagrovaní dvojsečný meč z polovice 10. storočia, ktorý mal patriť náčelníkovi, alebo vojvodcovi. Pritom meč patrí k doposiaľ len piatim podobným nájdeným mečom tohto typu v celej Európe.
Preto už spomínaná poznámka ôsmačky Sáry, že o Krásnu sa možno bojovalo pre jej strategickú polohu, sa spája s úvahou, či tu nebolo sídlo niektorého z vtedajších vládcov ranostredovekého Slovenska, prípadne sa tu mohla odohrať dôležitá bitka. Na čepeli má meč nápis: „+INGLER II“, čo podporuje úvahy, že Krásna má v histórii európsky význam.
Ak obnova kaštieľa prináša obyvateľom a návštevníkom Krásnej miesto dotyku s kultúrou a históriou, pričom sa tak formuje mladá generácia, vzniká tak aj predpoklad o našej budúcnosti. A keďže sme súčasťou spoločnej únie, potom ide jednoznačne o budúcnosť celej EÚ.
EÚ ZDROJE
1 213 525,52 eur
ZAČIATOK A UKONČENIE REALIZÁCIE
06/2012 – 06/2013OS 7 – EURÓPSKE HLAVNÉ MESTO KULTÚRY – KOŠICE 2013
Cieľom opatrenia 7.1 je vytvorenie podmienok na zvýšenie počtu a kvality služieb v oblasti kultúry v meste Košice a okolí prostredníctvom rekonštrukcie, dobudovania a modernizácie zariadení kultúrnej infraštruktúry a posilnenie vybavenosti verejných priestranstiev v súvislosti s realizáciou projektu Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013.
Kontakty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk
Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Račianska 135/A
P. O. Box 1
830 03 Bratislava 33
e-mail: inforop@land.gov.sk
www.ropka.sk
