Medzinárodná spolupráca krajín V4+: Ide o pravidelné stretnutia na úrovni expertov a predstaviteľov na politickej úrovni v rámci politiky súdržnosti EÚ na princípe rotujúceho predsedníctva. Stretnutia V4 sa organizujú aj v rozšírenom formáte, kde sa okrem krajín V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko) zúčastňujú aj krajiny Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko a Slovinsko.
Oficiálna webová stránka: https://www.visegradgroup.eu/sk
Harmonogram predsedníctva vo V4 na obdobie 2020–2024:
2020/2021 – Poľská republika (1. júl 2020 – 30. jún 2021)
2021/2022 – Maďarsko (1. júl 2021 – 30. jún 2022)
2022/2023 – Slovenská republika (1. júl 2022 – 30. jún 2023)
2023/2024 – Česká republika (1. júl 2023 – 30. jún 2024)
Súčasnou predsedníckou krajinou V4 je Česká republika. Viac informácií k plánovaným aktivitám počas českého predsedníctva.
Slovenské predsedníctvo
Neformálne stretnutie ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ
29. – 30. máj 2023
Koncom mája sa v Bratislave stretli ministri zodpovední za politiku súdržnosti z Bulharska, Chorvátska, Česka, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska a Španielska, ktoré je nastávajúcou predsedajúcou krajinou EÚ, aby prediskutovali budúcnosť politiky súdržnosti EÚ. Na stretnutí sa zúčastnil aj profesor Andrés Rodríguez-Pose, predseda Pracovnej skupiny na najvyššej úrovni (HLG), ktorú EK zriadila k téme ďalšieho smerovania eurofondov a cez videomost aj Elisa Ferreira, eurokomisárka zodpovedná za oblasť eurofondov.
Cieľom stretnutia bolo položiť základy efektívneho využívania fondov EÚ po roku 2027. Pri výmene názorov ministri uznali, že okrem existujúcich rozdielov prinášajú nové megatrendy množstvo hospodárskych a sociálnych výziev a príležitostí, ktoré sú nerovnomerne regionálne rozdelené vo všetkých regiónoch EÚ. Toto sú kľúčové výzvy pre celú EÚ a politika súdržnosti je už dobre vybavená na ich riešenie.
Ministri venovali osobitnú pozornosť rozvoju lokálneho prístupu. Na základe diskusného dokumentu, vypracovaného SR, sa ministri zamerali na spôsob, ako začleniť a posilniť lokálny prístup v rámci budúcej politiky súdržnosti.
Ministri tiež zdôraznili úlohu administratívnych kapacít na regionálnej a miestnej úrovni vrátane potreby podporovať ich kvalitu rôznymi nástrojmi.
Bez toho, aby boli dotknuté diskusie o budúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2027, ministri podporili zachovanie silnej politiky súdržnosti so širokým geografickým pokrytím: všetky regióny EÚ by mali zostať oprávnené, pričom by sa mali zamerať na vzostupnú konvergenciu najmenej rozvinutých regiónov a konkrétnych dotknutých území, identifikovanými výzvami. Ministri presadzovali stabilitu v spôsobe prideľovania a definovanie kategórií regiónov, ktoré sú určené najmä úrovňou HDP. Stretnutie poskytlo užitočné vstupy do prebiehajúcej práce Pracovnej skupiny na vysokej úrovni (HLG).
Expertné rokovanie zástupcov krajín V4+5
2. december 2022
Expertné stretnutie krajín V4 + Rakúsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko bolo realizované formou workshopu. Cieľom stretnutia bola výmena skúseností v oblasti zjednodušeného vykazovania výdavkov (ZVV) a financovania nezaloženého na nákladoch (FNLC).
V rámci prvého bloku boli diskutované skúsenosti z využívania ZVV v programovom období 2014 – 2020 a plány v novom programovom období 2021 – 2027. Vzhľadom na zvyšujúcu sa infláciu v Európe sa javí ako veľmi dôležitý aspekt stanovenia ZVV metóda úpravy súm v čase. V tejto oblasti spravila prieskum Litva, ktorá prezentovala výsledky štúdie a možné prístupy k spôsobu navyšovania súm v rámci ZVV. Lotyšsko predstavilo skúsenosti s využívaním málo používanej (avšak zaujímavej) metódy stanovenia ZVV, a to na základe „znaleckého posudku“. Táto metóda je použiteľná v prípade nedostatku historických údajov (napr. v prípade nových IT riešení). Účastníci stretnutia si taktiež vymenili skúsenosti s auditnými zisteniami k ZVV.
V rámci druhého bloku boli zo strany SR predstavené metodiky k FNLC, ktoré sú momentálne pripravované a zo strany Rakúska prezentované skúsenosti z využívania FNLC v rámci programového obdobia 2014 – 2020.
Expertné rokovanie zástupcov krajín V4+4 k politike súdržnosti po roku 2020
2. – 3. apríla 2019
Experti krajín V4 a Chorvátska, Slovinska, Bulharska a Rumunska sa stretli na ďalšom rokovaní v rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke. Nosnou témou diskusie bol proces programovania budúceho obdobia. Pri príprave programového obdobia 2021 – 2027 sa jedným z hlavných pilierov stáva európsky semester a špecifické odporúčania Rady. Európskemu semestru však chýba regionálny rozmer. Politika súdržnosti je naopak charakteristická silným akcentom na regionálnu a lokálnu úroveň a tá musí zostať základom pri príprave budúcej Partnerskej dohody aj operačných programov. Ďalšou z tém, o ktorej experti diskutovali, boli prísne podmienky tematickej koncentrácie, ktorá znižuje flexibilitu krajín pri programovaní finančných prostriedkov.
Zástupcovia krajín V4+4 prerokovali aj témy, ktorými sa budú zaoberať ministri zodpovední za politiku súdržnosti na blížiacom sa neformálnom stretnutí v Bukurešti 11. – 12. apríla, a to najmä priority v rámci Viacročného finančného rámca a Strategickej agendy lídrov.
Stretnutie ministrov krajín V4+4 k politike súdržnosti EÚ po roku 2020
23. – 24. októbra 2018
Ministri krajín V4, Bulharska a Chorvátska sa na stretnutí v Bratislave zhodli na spoločnom vyhlásení k navrhovaným pravidlám pre nové eurofondy. Spoločné vyhlásenie bude základom pre rokovania s Európskou komisiou o budúcnosti pravidiel na čerpanie eurofondov.
Kľúčovými požiadavkami krajín strednej a východnej Európy sú väčšie zjednodušenie pravidiel aj väčšia tematická flexibilita, ktorá by umožnila čerpať eurofondy podľa potrieb regiónov. Krajiny ďalej chcú, aby sa audity a kontroly zameriavali viac na výsledok ako na dodržiavanie formalít, nesúhlasíme ani so zavedením pravidla N+2. To by znamenalo, že po skončení programového obdobia by krajiny mali na dočerpanie financií iba dva roky namiesto troch, ktoré platia teraz. Hrozba dekomitmentu (vrátenia nevyčerpaných peňazí) by tak bola omnoho vyššia. Vyšehradskú štvorku znepokojuje aj zvýšenie národného spolufinancovania, nové pravidlá oprávnenosti DPH a ďalšie zmeny v nastavení financovania.
Spoločné vyhlásenie bolo z pozície podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zaslané Európskej komisii.
Spoločné vyhlásenie (PDF, 175 kB)
Rokovanie na úrovni generálnych riaditeľov V4+4 zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ
24. – 25. septembra 2018
V dňoch 24. – 25. 9. 2018 sa v rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej skupine uskutočnilo stretnutie generálnych riaditeľov zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ z krajín V4 (Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska) a Bulharska, Chorvátska, Rumunska i Slovinska.
Nové návrhy legislatívnych predpisov pre fondy EÚ na roky 2021 – 2027 priniesli mnohé oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie rokovania s Európskou komisiou. Jednou z nich je uplatňovanie prístupu orientovaného na výsledky v eurofondoch v budúcom programovom období. Tejto téme bola venovaná prvá časť programu rokovania generálnych riaditeľov. Druhá časť programu bola zameraná na diskusiu k prioritným témam spoločného vyhlásenia k politike súdržnosti EÚ v programovom období 2021 – 2027, o ktorom budú diskutovať ministri krajín V4 + 4 v Bratislave, v dňoch 23. – 24. októbra 2018.
Súčasťou stretnutia generálnych riaditeľov krajín V4 + 4 bola aj prezentácia úspešne realizovaného projektu financovaného z fondov EÚ s programom zameraným na slovenské tradície v regióne Malé Karpaty.
Expertné rokovanie zástupcov krajín V4+4 k politike súdržnosti po roku 2020
3. – 4. júla 2018
Experti krajín V4 a Chorvátska, Slovinska, Bulharska a Rumunska sa stretli na prvom rokovaní v rámci slovenského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke. Nosnou témou diskusie bola väčšia flexibilita budúcich eurofondov, ktoré by mali odzrkadľovať potreby regiónov. Politika súdržnosti je tiež jednou z hlavných tém slovenského predsedníctva V4.
V prvý deň stretnutia sa uskutočnila panelová diskusia, ktorú zorganizoval MIRRI v spolupráci s Ekonomickou univerzitou. Na tému „Strategické smerovanie politiky súdržnosti EÚ po roku 2020 v prospech špecifických rozvojových potrieb regiónov EÚ“, diskutovali spolu s medzinárodnými expertmi i zahraniční študenti z ERSA Summer School.
